05 júna 2009

Praskla bublina zamestnanosti - a čo ďalej?

V minulom poste o praskutí bubliny zamestnanosti som písal o tom, že nízka nezamestnanosť t.j. vysoká zamestnanosť bola umelá a zdanlivá - a to skončilo. Čo teraz keď opäť máme tisíce nízkokvalifikovaných nezamestnaných a navyše krízu na krku? Ako zabrániť tomu, aby sa situácia zopakovala?

 

Podľa mňa v prvom rade by sa malo začať riešiť práve tá nízka (či dokonca žiadna) kvalifikácia u nezamestnaných. Ale nie tak ako sa to robí teraz. Pretože súčasný stav je taký, že úrady práce iba vykážu nejaký počet odškolených nezamestnaných v rôznych neefektívnych školeniach a tvária sa, že sa tým niečo vyriešilo.

 

Úroveň nadobudnutných znalostí po absolvovaní takých školení z úradu práce je nízka, úroveň nadobudnutných samozrejme skúseností žiadna. Navyše ľudia, ktorí takéto školenia absolvujú o to vzdelávanie nemajú veľký zájem, pretože pochybujú, že im to zabezpečí prácu (pochybnosti sú oprávnené). Ich nezáujem spôsobuje nízku angažovanosť, nechuť sa niečo naučiť atď. Je to takmer zbytočné - a veľa peňazí na podporu zamestnanosti sa použije práve takto (o korupcii súvisiacej so školeniami ani nehovorím). 

 

Úrady práce by namiesto organizovania zbytočných školení mali ľudí motivovať k tomu, aby sa niečo naučili sami. 

 

Ak sa nejaký človek má naučiť niečo nové, potrebuje k tomu dôvod - potrebuje byť presvedčený, že má zmysel sa to naučiť. Potom potrebuje aj vedieť, že učenie nie je len o prečítaní si "návodu" alebo vypočutí prednášky, je to aj o pokusoch uviesť do praxe to čo sme čítali či počuli. A tieto pokusy nebudú vždy úspešné na prvý krát.

 

Nízkokvalifikovaní ľudia sa musia naučiť učiť sa - mali by pochopiť zmysel trvalého vzdelávania a osobného rozvoja.

 

To je podľa mňa najdôležitejšia úloha úradov práce. Peniaze z daní by sa mali do tohoto investovať a nie do pochybných sociálnych podnikov a veľkého počtu zbytočných kurzov a seminárov, ktoré síce naplnia vrecká majiteľov školiacich firiem, ale nizkokvalifikovaným nezamestnaných veru prácu nepomôžu zohnať.

 

Samozrejme toto nie je rýchle riešenie a ja viem, že v dnešnej dobe sa dlhodobé riešenia nenosia lebovšetci chcú vidieť výsledky hneď. Lenže práve toto myslenie "výsledky hneď" nás priviedlo k náfúknutiu a následnému spľasnutiu bubliny zamestnanosti. Pracovné miesta sa vytvorili hneď (za krátku dobu) a hneď (čiže zase za krátku dobu) aj zmizli.

 

Nabudúce poskytnem niekoľko nápadov na tému vzdelávania kombinovaného s praxou.

 

Bookmark and Share