Práca v nedeľu a vo sviatok - je to správne?

Opakovane sa objavujú pokusy zakázať prácu v nedeľu a vo sviatok prostredníctvom zákona.

 

Momentálny stav je taký, že je zakázané pracovať 4 konkrétne dni v roku: na Štedrý deň (24.decembra) po 12. hodine, na Prvý sviatok vianočný (25. decembra), na Nový rok (prvého januára) a počas Veľkonočnej nedele.

Maloobchodné predajne okrem výnimiek(*), musia byť zatvorené - respektíve tam nesmú pracovať zamestnanci, majitelia samotní (živnostníci) sa môžu postaviť za pult a predávať.

 

Prvá vec je, že to celkom nemá logiku - niektorí majú povinnosť nepracovať (lebo čo iné to je ako povinnosť?) a iní túto povinnosť nemajú. Ale dobre, rozumiem, že niektoré obchody a služby sú potrebné a teda sa musia prevádzkovať.

 

To je vlastne presne ten paradox, ktorý ukazuje, že to naši volení zástupcovia nedomysleli. Snažia sa zakazovať a okliešťovať slobodu za cenu, že nás akože chránia - ale pred čím vlastne?

 

Každý, kto pracuje na smeny vie (ja síce na smeny nepracujem, ale viem to tiež), že lepšie platené sú nočné smeny a víkendová práca. Príplatky sú vo výške 50%, čo je dosť významné prilepšenie. A o tieto príjmy vlastne poslanci ľudí pripravujú tým, že im chcú zakázať pracovať cez víkendy.

Ja súhlasím s tvrdením, že oddych je dôležitý a víkend strávený s rodinou je skvelá vec. Lenže čo keby to naši sociálni inžinieri nechali radšej na uváženie ľuďom?

 

Naozaj si politici myslia, že občania Slovenskej republiky sú natoľko neschopní a hlúpi, že si nedokážu zorganizovať osobný čas?

 

Ak niekto chce mať víkend v utorok, tak nech ho má, ak si to vybral sám. Väčšinou sa smeny plánujú aj na mesiac dopredu, čo dáva dobrý priestor na to, aby si to ľudia zorganizovali sami. A to, že niektorí zamestnávatelia zneužívajú svoje postavenie a robia nátlak na zamestnancov sa nezmení takýmto zákonom. Jednoducho neférový zamestnávateľ (resp. poverený šéf) bude aj naďalej zneužívať svoje postavenie iným spôsobom.

 

Na jedného, ktorého zachránia predtým, aby pracoval vtedy, keď nechce, pripadajú desiatkych tých, ktorí nebudú môcť pracovať vtedy, keď by chceli. To nie je sloboda - to je presne to komunistické zmýšľanie, aby sa všetci mali približne rovnako - lenže nie rovnako dobre, ale rovnako zle.

 

(Navyše to poškodzuje hospodárstvo, ale to je mimo rámca tejto úvahy.)

  

Keď už niečo chcú urobiť v tomto smere v prospech zamestnancov, tak nech zvýšia príplatky za prácu vo sviatok a cez víkend na 100% alebo viac a zakážu čerpanie náhradného voľna ako náhradu za prácu vo sviatok. Je pravda, že to zdraží pracovnú silu, ale to už nech si zváži každý zamestnávateľ či sa mu oplatí otvárať takú prevádzku.

 

Ale úplne najlepšie by bolo nechať to tak ako to je. K výbave každého človeka patrí mozog, tak mu, vážení volení zástupcovia, dajte možnosť využiť ho a zorganizovať si pracovný a oddychový čas podľa vlastného uváženia.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

* Týmito výnimkami sú:

• čerpacie stanice s palivami a mazivami
• maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach
• predajne cestovných lístkov
• predajne suvenírov
• maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch a ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
  
  

Majú zamestnanci pracovať kvôli kríze zadarmo? 2 časť.

V predchádzajúcom poste som písal, že to hrozí a teraz je to tu: podľa aktuálnej správy sa stovky zamestnancov zriekli mesačného platu.

Podľa mňa táto správa vytvára "priaznivé" podmienky pre ďalších zamestnávateľov, aby tlačili na zamestnancov podobným spôsobom. Je to smutné a neférové, že sa zamestnávatelia takto stavajú k riešeniu problémov. Zamestnanci tie problémy predsa nezavinili, tak prečo majú takýmto spôsobom prispievať k jej riešeniu?

 

Koľkokrát sa stalo v minulosti (a ešte sa aj v budúcnosti stane), že keď je opačná situácia - čiže priaznivá hospodárska situácia - príde zamestnávateľ s tým, že výrazne zvýši platy? Častokrát to musia zástupcovia zamestnancov dosiahnuť pomocou dlhých a náročných rokovaní, zamestnávatelia im pritom vôbec nevychádzajú v ústrety - zvyčajne dohodnú menšie navýšenie platov ako sa pôvodne očakávalo.

 

Ja chápem, že primárnou motiváciou zamestnancov je obava, že prídu o pracovné miesto a teda aj o pravidelný príjem. Lenže myslím si, že ak manažment spoločnosti nedokázal viesť spoločnosť tak, aby zvládla aj ťažké časy, tak je riziko krachu firmy naďalej vysoké a nakoniec jediní kto týmto krokom získa budú majitelia/akcionári firmy, pretože platy, ktorých sa zamestnanci zriekli už po zavretí firmy nedostanú vyplatené (otázkou je, či vôbec dostanú peniaze, ktorých sa nezriekli).

 

Ďalšia vec: konkrétne šéf Britských aerolínií sa zriekol svojho júlového platu v prepočte 75.000 eur. Je to fraška - pre bežných zamestnancov je to plat za niekoľko rokov. Jemu by stačil jeden taký plat ročne a aj tak by si kráľovsky žil. Platy bežných zamestnancov sa s tým nedajú porovnávať - koľkí sa musia zrieknuť svojho platu aby dosiahli rovnakú úsporu ako v jeho prípade? Odhadujem, že 30 - 40 zamestnancov zarobí dohromady toľko čo on sám. Možno by stačilo, aby si vedenie nevyplatilo 6 mesiacov platy (hladom neumrú, to snáď uzná každý), veď vlastnia akcie a keď sa firma pozbiera, tak sa im to vráti vo forme dividend.

  

Nechcem tým všetkým povedať, že zamestnanci sa nemajú podieľať na zachraňovaní firmy - ak v tom sami vidia zmysel. Ale myslím si, že by si nemali manažéri a majitelia robiť z výplat zamestnancov BANKOMAT, ktorý vydá peniaze, vždy keď požiadajú.

 

Nie som ani za nátlakové akcie, ostré štrajky atd., uprednostňujem pokojné vyjednávanie. Ale pravdou je, že v určitých situáciách musí byť človek nekompromisný a túto situáciu s platmi za takú považujem.

Aby som stále len nekritizoval tak tu je riešenie, ktoré sa mi páči: vo Volkswagen Bratislava zaviedli kontá pracovného času. 

 

Ale určite sú aj iné dobré riešenia, len to by museli manažéri pohnúť hlavou a posudzovať situáciu komplexne - čiže aj s ohľadom na stanovisko zamestnancov.

firma, kde to manažéri nerobia, kde si chcú urobiť z platov zamestnancov bankomat - taká firma si nezaslúži dobrých a verných zamestnancov. Práve tí najlepší by mali teraz odísť.

 

Vaša kariéra a vládna korupcia

SDKÚ-DS spustila webstránku UKRADLI.sk

Aj keď stranu samotnú nemusím, považujem túto webstránku za dobrý nápad a podporujem ho.

 

Ešte k tomu mám jednu poznámku týkajúcu sa mojej hlavnej témy - budovania kariéry: 

 

Ak to myslíte so svojou kariérou úprimne a záleží vám aj na dobrej povesti nebudete pracovať pre žiadnu z firiem zapletených do uvedených alebo podobných prípadov klientelizmu, podvodov a defraudácie.

 

Chápem, že je ťažké rozhodnutie vzdať sa dobre plateného miesta, ktoré tieto spoločnosti častokrát ponúkajú. Uvedomte si: ak sa brodíte bahnom, ušpiníte sa. Potom vás už nikto nebude brať ako nevinných, špina na vás zostane aj keď ste nič neurobili a ani ste z tých kšeftov nič nemali.

 

Príkladom, že to tak v živote funguje je práve strana SDKÚ-DS, veď oni sami mali počas vládnutia veľa všelijakých podozrivých káuz a teraz sa to s nimi vlečie a rozumní ľudia im majú problém dôverovať, lebo sa už raz "zašpinili od bahna, ktorým sa brodili".

 

Majú zamestnanci kvôli kríze pracovať zadarmo?

V súčasnosti sa zčasu načas objaví informácia týkajúca sa nejakej veľkej spoločnosti, ktorá je vo finančných  problémoch a ktorá tieto problémy chce riešiť napríklad aj tým, že navrhne zamestnancom aby istý čas pracovali za výrazne nižšie platy alebo úplne zadarmo. Naposledy to boli Britské Aerolínie, ktoré chceli namiesto platov vyplatiť zamestnancov akciami firmy, ale akú majú hodnotu tie akcie, keď je firma pred banktorom? Takmer nulovú.

 

V tejto chvíli mi nejde ani tak o kritiku konkrétnej organizácie ako o prístup zamestnávateľov - podnikateľov k rešeniu problémov.

 

Očakávať, že zamestnanci budú robiť za výrazne nižšie platy alebo zadarmo je to isté akoby očakávali, že ich dodávatelia budú dodávať tovar a služby zadarmo.

 

Veď nech to len skúsia navrhnúť svojim dodávateľom, napríklad nech im kancelárske potreby dodávajú zadarmo, nech im počítače servisujú zadarmo, autá opravujú zadarmo, benzín natankujú bez platenia atď. alebo za protihodnotu - akcie firmy.

Dodávatelia by to považovali za nehoráznosť a asi by s nimi prerušili spoluprácu.

 

A pritom zamestnávatelia si od svojich zamestnancov kupujú výsledky ich práce (ktoré ľudia vytvorili vďaka svojim schopnostiam a skúsenostiam). Kupovať, znamená, že musia platiť, ak nezaplatia tak nič nedostanú.

 

Očakávania, že zamestnanci budú pracovať zadarmo sú škodlivé pre slobodný trh, pretože ho deformujú. A pritom sú to podnikatelia, ktorí vykrikujú a búria sa proti regulácii a štátnemu dohľadu nad trhom. Pracovať zadarmo preto, aby si zamestnanci udržali pracovné miesto je nezmysel, pretože do problémov firmu nedostali zamestnanci tým, že dostávali platy a preto sa problém neodstráni tým, že platy na istý čas prestanú dostávať.

 

Priatelia, ak od niekoho z vás zamestnávateľ bude chcieť, aby ste isté obdobie pracovali za výrazne nižší plat alebo zadarmo (pretože je to aj vo vašom záujme), radšej sa pripravte na to, že je pre vašu kariéru lepšie zmeniť zamestnávateľa.

 

Lebo taký zamestnávateľ, ktorý chce riešenie svojich problémov hodiť na vás nie je ani dobrý ani schopný zamestnávateľ a veru vás u neho nečaká svetlá budúcnosť.

 

Postoj k peniazom

V dnešnej dobe nie je jednoduché si vytvoriť zdravý postoj k peniazom. Na jednej strane ich potrebujeme k životu, pomáhajú nám splniť si sny a tiež pomocou nich dokážeme robiť užitočné a dobré veci.

 

Na druhej strane ich vnímame aj ako nepriamu príčinu mnohého zlého: zločinu, korupcie, politických a morálnych špinavostí, narušenia medziľudských vzťahov, pokrivených motivácií.

 

Aj ja občas pochybujem o tom, či je správne sa usilovať zarábať viac, získať viac atď.

 

Nedávno som v knihe Národohospodársky kurz od Rudolfa Steinera čítal myšlienku, ktorá ma zaujala. Zhrnul by som to asi nasledovne:

 

Peniaze sú vyjadrením práce, ktorú pre nás robia (alebo v budúcnosti budú robiť) ostatní ľudia.

 

Keď som nad tým ďalej uvažoval, dospel som k záveru, že ak odsudzujem peniaze, ak nimi pohŕdam a nevážim si ich, zároveň pohŕdam a nevážim si prácu druhých ľudí. A naopak: vážiť si peniaze znamená vážiť si prácu druhých ľudí. 

 

Podľa mňa je uvedený postoj práve ten správny, ktorého sa mienim držať. Zamyslite sa nad tým, možno sa s týmto postojom dokážete stotožniť aj vy.

 

Podporujem akciu "Červená pre Harabina"

Že by manipulácia s volebnými lístkami pri voľbách do Euróskeho parlamentu?

Praskla bublina zamestnanosti - a čo ďalej?

V minulom poste o praskutí bubliny zamestnanosti som písal o tom, že nízka nezamestnanosť t.j. vysoká zamestnanosť bola umelá a zdanlivá - a to skončilo. Čo teraz keď opäť máme tisíce nízkokvalifikovaných nezamestnaných a navyše krízu na krku? Ako zabrániť tomu, aby sa situácia zopakovala?

 

Podľa mňa v prvom rade by sa malo začať riešiť práve tá nízka (či dokonca žiadna) kvalifikácia u nezamestnaných. Ale nie tak ako sa to robí teraz. Pretože súčasný stav je taký, že úrady práce iba vykážu nejaký počet odškolených nezamestnaných v rôznych neefektívnych školeniach a tvária sa, že sa tým niečo vyriešilo.

 

Úroveň nadobudnutných znalostí po absolvovaní takých školení z úradu práce je nízka, úroveň nadobudnutných samozrejme skúseností žiadna. Navyše ľudia, ktorí takéto školenia absolvujú o to vzdelávanie nemajú veľký zájem, pretože pochybujú, že im to zabezpečí prácu (pochybnosti sú oprávnené). Ich nezáujem spôsobuje nízku angažovanosť, nechuť sa niečo naučiť atď. Je to takmer zbytočné - a veľa peňazí na podporu zamestnanosti sa použije práve takto (o korupcii súvisiacej so školeniami ani nehovorím). 

 

Úrady práce by namiesto organizovania zbytočných školení mali ľudí motivovať k tomu, aby sa niečo naučili sami. 

 

Ak sa nejaký človek má naučiť niečo nové, potrebuje k tomu dôvod - potrebuje byť presvedčený, že má zmysel sa to naučiť. Potom potrebuje aj vedieť, že učenie nie je len o prečítaní si "návodu" alebo vypočutí prednášky, je to aj o pokusoch uviesť do praxe to čo sme čítali či počuli. A tieto pokusy nebudú vždy úspešné na prvý krát.

 

Nízkokvalifikovaní ľudia sa musia naučiť učiť sa - mali by pochopiť zmysel trvalého vzdelávania a osobného rozvoja.

 

To je podľa mňa najdôležitejšia úloha úradov práce. Peniaze z daní by sa mali do tohoto investovať a nie do pochybných sociálnych podnikov a veľkého počtu zbytočných kurzov a seminárov, ktoré síce naplnia vrecká majiteľov školiacich firiem, ale nizkokvalifikovaným nezamestnaných veru prácu nepomôžu zohnať.

 

Samozrejme toto nie je rýchle riešenie a ja viem, že v dnešnej dobe sa dlhodobé riešenia nenosia lebovšetci chcú vidieť výsledky hneď. Lenže práve toto myslenie "výsledky hneď" nás priviedlo k náfúknutiu a následnému spľasnutiu bubliny zamestnanosti. Pracovné miesta sa vytvorili hneď (za krátku dobu) a hneď (čiže zase za krátku dobu) aj zmizli.

 

Nabudúce poskytnem niekoľko nápadov na tému vzdelávania kombinovaného s praxou.

 

Praská ďalšia bublina - bublina zamestnanosti

Článok The Human Capital Bubble od Charlesa Wheelana ma priviedol k nasledujúcej úvahe:

 

Od roku 2000 prišlo na Slovensko veľa zahraničných investorov, pretože potrebovali niekde umiestniť výrobné haly za výhodných podmienok, a u nás to pre nich výhodné bolo. Potrebovali pracovníkov s nízkou kvalifikáciou alebo aj bez kvalifikácie za výhodných platových podmienok (rozumej výhodných pre investorov - pre ľudí už menej), a tých tu našli.

 

Nezamestnanosť prudko klesala, alebo ak chcete, zamestnanosť prudko rástla, politici sa potľapkávali po pleciach, novinári jasali. Bublina zamestnanosti sa nafukovala...

 

Teraz tie isté podniky krachujú, odchádzajú, zatvárajú pobočky. Chápem, že je kríza, nie sú objednávky, musia šetriť atď. Dobre, oni - podnikatelia, investorské firmy - si svoje problémy takto vyriešia, určite aspoň čiastočne.  Ale čo tí ľudia? Nájdu si nejakú inú prácu - budú schopní si ju nájsť? Obávam sa, že nie.

 

Podľa mňa to je presne to isté ako hypotekárna, realitná, investičná a akákoľvek ďalšia bublina čo v poslednom období praskla. Bublina zamestnanosti, hrad z piesku, ktorý zmietla vlna hospodárskych problémov.

 

Bublina, ktorá spočívala v tom, že sme si mysleli, že pracovníci bez kvalifikácie alebo s nedostatočnou kvalifikáciou budú mať prácu a môžu sa uplatniť na trhu práce.

 

Lenže to je omyl. Tí ľudia majú veľmi malú šancu si nájsť ďalšiu prácu, z ktorej dokážu žiť - o niečom viac ani nehovorím. Tvrdím to na základe mojej zásady: kariéra = neustále sebazlepšovanie. Súčasný trh práce si vyžaduje trvalý sebarozvoj, žiada, aby tento rozvoj bol stále rýchlejší, stále častejšie zmeny a prispôsobovanie sa zamestnancov. Z tohto pohľadu sú spomenutí nízkokvalifikovaní pracujúci beznádejne pozadu.

 

Aby som bol úprimný, nemyslím si, že je to iba ich vina. Problém je aj to, že ich štát presviedča o tom, že im prácu zabezpečí, že sa nemusia snažiť učiť a zlepšovať. Politici a úradníci na ministerstve sociálnych vecí a tiež na úradoch práce ich chlácholia, že bude lepšie, že zas príde nejaký investor, ktorý ich postaví k pásu a dá im 2 alebo 3 eurá na hodinu. 

 

Ak už s nimi riešia nejaké vzdelávanie, tak sú to trápne školenia práce s počítačom a kurzy o zakladaní živnosti (pche, akoby sa niekto mohol naučiť podnikať na týždennom sústredení).

 

Do čerta! Práca s počítačom, to nie je rozvoj, to je dnes nutnosť. Je to len základ. Je potrebné urobiť viac, OVEĽA VIAC.

 

Nabudúce napíšem o tom, čo si myslím, že sa dá urobiť a ako by sa to mohlo urobiť.

 

Budovanie kariéry v čase krízy

Možno v tomto náročnom období viacerí z vás uvažujete:

 

Má v čase krízy zmysel usilovať sa o budovanie kariéry, keď v skutočnosti ide hlavne o prežitie (t.j. mať prácu ktorá ma uživí)?

 

Aj keď tá otázka vyzerá logicky v skutočnosti je nesprávne položená. Aspoň z môjho pohľadu určite.

 

Ak sa takto spýtaš podľa mňa automaticky predpokaldáš, že že kariéra je niečo navyše, niečo nad prácou. A v tom vidím ten problém lebo podľa mňa kariéra a práca sú to isté - alebo by mali byť.

 

Keďže ja chápem budovanie kariéry ako neustále sebazlepšovanie (rozširovanie vedomostí a zlepšovanie schopností), je to vlastne neoddeliteľné od práce samotnej. Vedomosti a schopnosti predsa vždy používaš pre vykonanie nejakej práce, nejakej úlohy. Učíš sa preto, aby si nejakú prácu mohol robiť lepšie a podobne.

 

Budovanie kariéry je vlastne neustála snaha robiť svoju prácu lepšie.

 

(S tým súvisí aj čakávanie a požadovanie primeranej odmeny, ale tom inokedy.)

Preto neuvažuj nad karierou ako nad niečím, čo je oddelené od práce. Aj v čase hospodárskej krízy ti správny prístup k budovaniu kariéry pomôže k lepšiemu životu. 

Myslím, že odpoveď na útázku položenú na začiatku je už jasná. Takže do toho, buduj svoju kariéru (= snaž sa byť užitočnejší, schopnejší, múdrejší).