Milióny pracovných miest sa stratia a politikom na tom nezáleží?

Už viackrát som písal o pravdepodobnom budúcom vývoji v oblasti práce (naposledy: Pracovných miest bude ubúdať aj po skončení krízy), konkrétne o tom, že ako postupuje rozvoj moderných technológií, mnohé pracovné miesta sa nenávratne stratia a pravdepdoobne nebude existovať adekvátna náhrada. Samozrejme to nie je len môj názor.

Dokonca to prestalo byť iba názorom, ale už sa to deje, je to realita: najnovším prípadom je informácia od firmy Foxconn, ktorá zamestnáva aj slovenských zamestnancov. V článku sa píše, že plánujú do troch rokov prepustiť milión robotníkov (celosvetovo) a nahradiť ich robotmi. Koľko z toho milióna pripadne na nás? Tisíc, dvetisíc, tritisíc či viac? Ak to bude úspešné opatrenie budú tento príklad nasledovať dalšie spoločnosti. Možno, že už v roku 2020 nebude práca pre polovicu populácie, jednoducho si nebudú vedieť nájsť zamestnanie lebo nebudú žiadne príležitosti. Čo potom? Ako bude vyzerať svet? Z čoho budú tí nezamestnaní žiť? Bude mať štát peniaze na sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti pre toľko ľudí?

V tomto kontexte je úplnou banalitou  novela zákonníka práce, ktorú schválili v júli poslanci a ktorá sa rodila tak dlho. Nič nerieši, vôbec nič!

Veľmi vážne sociálne problémy sú na obzore - je na čase hovoriť o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať a fungovať, keď polovica alebo viac ako polovica ľudí nebude mať čo robiť. Čo môže byť dôležitejšie ako to, že polovica krajiny nebude mať z čoho žiť? Nie je to náhodou priama ceta do pekla?

A PREČO VLASTNE O TOM ANI JEDEN POLITIK NEHOVORÍ? JE IM TO JEDNO ALEBO SA VŠETCI NAOZAJ ZBLÁZNILI?

  

Rastie ekonomika aj počet nezamestnaných - a inak to už ani nebude

Sme.sk dnes zverejnilo článok, ktorého nadpis znie: "Ekonomika rastie, počet ľudí bez práce tiež". Považujem ten názov za výstižný a hlavne príznačný pre súčasnú dobu i pre blízku budúcnosť. Prečo si to myslím?

Všetky tredy v podnikaní smerujú k mechanizácii, automatizácii a zefektívňovaniu procesov. Firmy priamo plánujú znižovanie počtu zamestnaných a zvýšenie počtu strojov, ktoré nahradia ľudskú prácu. Politici si to samozrejme veľmi nevšimli, ale práce je stále menej - úplne vážne je jej stále menej najmä preto, že platená práca, ktorá zabezpečí živobytie nemôže byť hocijaká. V tom je samozrejme hlavný problém, pretože inak - to si musí priznať každý objektívne uvažujúci človek - je roboty nad hlavu. Veď toľko vecí treba zlepšiť v mnohých oblastiach života. Ale nenájde sa spôsob, ako za takú prácu zaplatiť a tak ju nik urobiť nemôže.

Je treba skončiť s odmeňovaním iba za takú prácu, ktorú určili firmy alebo štátna správa. Musíme vymyslieť mechanizmus, ako môže byť zaplatená každá práca, ktorá je potrebná, ktorá je skutočne užitočná pre spoločnosť a ľudí v nej žijúcich. 

Je to samozrejme strašne zložité vymyslieť a zorganizovať, ale my jednoducho musíme nájsť taký ekonomický model, kde sa to bude dať takto vyriešiť. S tým súvisí aj to, že musíme prestať platiť za prácu, ktorá zmysel nemá (finančné špekulácie, obchody s teplým vzduchom a pod.) a tiež prestať platiť ľuďom, čo nič poriadne nerobia, len míňajú peniaze získané z daní (páni manažéri v štátnych podnikoch a podobní). Keď to nespravíme, tak to tu bude čoskoro naozaj zlé!

Momentálne je samozrejme veľmi zlé už to, že medzi politikmi niet ani jedného, ktorý by o tomto čo i len uvažoval (Alebo je niekto taký a bojí sa hovoriť?). Možno, že sa raz zobudia tí naši politici, možno im to zapne, ked im budú kamene lietať do okien parlamentu hádzané rukami ľudí, čo by radi pracovali, ale nebude jednoducho kde. Len aby nebolo neskoro - lebo možno potom nebudú lietať iba kamene, ale môže to dopadnúť aj tak, ako to predviedli práve ľudia v Severnej Afrike.

Pre úspešnú kariéru vysoká škola nestačí

Nedávno boli zverejnené  grafy ukazujúce, ako sa uplatňujú absolventi vysokých škôl pri hľadaní zamestnania. Dáta ukazujú len nezamestnanosť pri absolventoch denného štúdia vo veku do 26, čiže sú neúplné. Ale to nie je to, o čom chcel...

Opakovane sa ukazuje, že vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie nestačí. Možno (ale naozaj len možno) pomôže k trochu vyššiemu platu, ale čo z toho, keď vysokoškoláka nikde nepríjmu. Stratégia uplatnenia spočíva v niečom inom.

Tie tisíce mladých ľudí - všetci sú pravdepodobne šikovní a schopní. Ukončili denné štúdium (a nie nejaké diaľkové, kde stačí ísť raz za mesiac v sobotu a potom dajako urobiť skúšky), to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť aj usilovnosť. Tieto vlastnosti pravdepodobne majú. Ale keď im stále niekto hovorí, že potrebujú len vedomosti, tak je to na nič. Oni totiž nevedia, že vedomosti prídu v podstate počas toho, ako sa snažíte riešiť jednotlivé pracovné úlohy (potrebujete určitý minimálny základ, to je jasné). Vedomosti je treba neustále obnovovať a dopĺňať počas práce. Čo však potrebujú ešte predtým ako tie pracovné úlohy musia riešiť, to je schopnosť spolupracovať a komunikovať s kolegami, kriticky myslieť a zároveň byť otvorení novým riešeniam.

Väčšina z nich teraz čaká, že ich posadia niekam do kancelárie a povedia im čo majú robiť. A to je pre nich zlý začiatok. Pretože v skutočnosti by mali začať tým, že sa poobzerajú a sami zistia čo treba riešiť a dokonca možno sami nájdu nový spôsob, ako to riešiť, a spravia to v spolupráci s ďalšími ľuďmi. Toto je nový svet, ktorý častokrát nepoznajú tí, ktorí prichádzajú zo sveta akademického (musia hlavne opakovať, čo napísali iní, musia dodržiavať štandardné postupy a spolupráca na testoch sa považuje za podvod). Ak sa mu neprispôsobia, tak v tej štatistike budú figurovať aj po dovŕšení 26 rokov  a možno z nej už nikdy nezmiznú.

Pár slov k petícii odborov za referendum k Zákoníku práce

Zbieranie podpisov pod odborársku petíciu o vyhlásení referenda k Zákonníku práce je už v plnom prúde. Hoci SME zavádza nadpisom, že jej osud je neistý, podľa vyjadrení zástupcov odborov to vyzerá to skôr naopak.

Čítal som dôvodovú správu k tej petícii. Píšu tam, že sa snažia obhájiť práva zamestnancov, ale skôr je z nej cítiť obavu o vlastné mocenské postavenie odborov. Dokonca sa odvolávajú na "práva odborov". Zamestnancom však môže byť jedno aké majú alebo nemajú práva odborári, keď väčšine z nich aj tak nikdy odbory poriadne nepomohli. V diskusiách zamestnancov na webe to vidíme opakovane. Nechcem tým povedať, že sa má právo kolektívneho vyjednávania zrušiť, ale v súčasnej podobe z neho majú výhodu akurát tí odboroví činitelia a ostatní len v minimálnej miere.

Ale poďme sa pozrieť na tie otázky petície:

1. Súhlasíte s tým, aby v Zákonníku práce, v Zákone o BOZP, v Zákone o inšpekcii práce zostali zachované nároky zamestnancov a ochrana  zamestnancov minimálne v súčasnom rozsahu ?

Ktorý zamestnanec vie aké sú jeho nároky vo všetkých tých zákonoch? Väčšina zamestnancov (a aj viacerí odborári) nepozná ani Zákonník práce nieto ešte ostatné zákony. Čiže čo sa to ľudí vlastne pýtajú? Chcete aby bolo zachované niečo, o čom neviete povedať čo to je, ale MOŽNO je to pre vás výhodné? Nedokážem zodpovedne odpovedať na túto otázku, lebo by bol som si to všetko musel najskôr prejsť, aby som vedel, čo sa ma to pýtajú.

2. Súhlasíte s tým, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený na maximálne 35 hodín týždenne?

Zkracovanie pracovného času je dlhodobý trend, ktorý považujem za správny. Prakticky už vyše 150 rokov sa pracovný čas postupne skracuje z pôvodných tuším 16 hodín denne na súčasný cca 7 až 8 hodín (teda v západných krajinách, lebo v ázii je to o dosť horšie). Čiže tu by som súhlasil s postupom odborov. Zamestnanci, ktorí majú okrem práce aj dostatok voľného času pre seba sú výkonnejší a spokojnejší s prácou aj so sebou samým.

3. Súhlasíte s tým, aby rozsah nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku?

S týmto nesúhlasím. Dôvod môjho nesúhlasu je nasledovný: nemá zmysel diktovať ľuďom ako dlho chcú pracovať pokiaľ to je ich rozhodnutie. Samozrejme nepodporujem snahu zamestnávateľov o to, aby pre nich ľudia pracovali viac a zadarmo. Čiže vhodnejšia otázka podľa mňa by bola: Súhlasíte s tým, aby rozsah NEPLATENEJ nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku a rozsah PLATENEJ nadčasovej práce bol ponechaný na dohodu zamestnaca so zamestnávateľom alebo kolektívnu dohodu? 

Potom by som odpovedal "áno". Samozrejme neočakávam, že odbory kvôli mne zmenia otázky (okrem iného by museli začať zbierať podpisy odznova).

Na základe tohoto krátkeho rozboru považujem petíciu odborov za narýchlo pripravenú a nedomyslenú a ako celok ju nemôžem podporiť.