Článok The Human Capital Bubble od Charlesa Wheelana ma priviedol k nasledujúcej úvahe:
Od roku 2000 prišlo na Slovensko veľa zahraničných investorov, pretože potrebovali niekde umiestniť výrobné haly za výhodných podmienok, a u nás to pre nich výhodné bolo. Potrebovali pracovníkov s nízkou kvalifikáciou alebo aj bez kvalifikácie za výhodných platových podmienok (rozumej výhodných pre investorov - pre ľudí už menej), a tých tu našli.
Nezamestnanosť prudko klesala, alebo ak chcete, zamestnanosť prudko rástla, politici sa potľapkávali po pleciach, novinári jasali. Bublina zamestnanosti sa nafukovala...
Teraz tie isté podniky krachujú, odchádzajú, zatvárajú pobočky. Chápem, že je kríza, nie sú objednávky, musia šetriť atď. Dobre, oni - podnikatelia, investorské firmy - si svoje problémy takto vyriešia, určite aspoň čiastočne. Ale čo tí ľudia? Nájdu si nejakú inú prácu - budú schopní si ju nájsť? Obávam sa, že nie.
Podľa mňa to je presne to isté ako hypotekárna, realitná, investičná a akákoľvek ďalšia bublina čo v poslednom období praskla. Bublina zamestnanosti, hrad z piesku, ktorý zmietla vlna hospodárskych problémov.
Bublina, ktorá spočívala v tom, že sme si mysleli, že pracovníci bez kvalifikácie alebo s nedostatočnou kvalifikáciou budú mať prácu a môžu sa uplatniť na trhu práce.
Lenže to je omyl. Tí ľudia majú veľmi malú šancu si nájsť ďalšiu prácu, z ktorej dokážu žiť - o niečom viac ani nehovorím. Tvrdím to na základe mojej zásady: kariéra = neustále sebazlepšovanie. Súčasný trh práce si vyžaduje trvalý sebarozvoj, žiada, aby tento rozvoj bol stále rýchlejší, stále častejšie zmeny a prispôsobovanie sa zamestnancov. Z tohto pohľadu sú spomenutí nízkokvalifikovaní pracujúci beznádejne pozadu.
Aby som bol úprimný, nemyslím si, že je to iba ich vina. Problém je aj to, že ich štát presviedča o tom, že im prácu zabezpečí, že sa nemusia snažiť učiť a zlepšovať. Politici a úradníci na ministerstve sociálnych vecí a tiež na úradoch práce ich chlácholia, že bude lepšie, že zas príde nejaký investor, ktorý ich postaví k pásu a dá im 2 alebo 3 eurá na hodinu.
Ak už s nimi riešia nejaké vzdelávanie, tak sú to trápne školenia práce s počítačom a kurzy o zakladaní živnosti (pche, akoby sa niekto mohol naučiť podnikať na týždennom sústredení).
Do čerta! Práca s počítačom, to nie je rozvoj, to je dnes nutnosť. Je to len základ. Je potrebné urobiť viac, OVEĽA VIAC.
Nabudúce napíšem o tom, čo si myslím, že sa dá urobiť a ako by sa to mohlo urobiť.
Príspevky
