25 októbra 2009

Politici neveria nám a my im máme veriť?

Ak sledujete politické dianie, tak ste si pravdepodobne všimli, že sa veľa hovorí o tom, aké opatrenia treba prijať, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a tým sa zvrátil negatívny vývoj zamestnanosti. Politici (koaliční aj opoziční) dávajú rôzne návrhy riešení ako prilákať nových investorov zo zahraničia. Hovorí sa o miliardových podporách a účelových zmenách zákonov.
Ja to nechápem! Zase ideme tou istou cestou ako predchádzajúce roky: najskôr chceme, aby sem zahraničné firmy prišli (dokonca bez ohľadu na, to v čom podnikajú - viď. Slovenské Las Vegas), dáme im dotácie a úľavy na daniach a zmeníme kvôli ním naše zákony a potom budeme nadávať, že vyťahujú zisky do zahraničia a neplatia tu dane. A na domácich podnikateľov kašleme! Myslím to úplne vážne! Nespomínam si na jediné opatrenie, ktoré by podporilo rozvoj domáceho podnikania alebo dalo iný impulz, aby sme vytvárali firmy a pracovné miesta našimi vlastnými silami. Korupčné škandály a rozdávanie miliárd gaunerským slovenských tiežpodnikateľom samozrejme nerátam.
Ideme sústrediť svoje sily a prostriedky na to, aby sme posilnili našu závislosť na zahraničí. Ktorý človek zámerne robí to, aby sa stal závislým od svojho suseda? Aby musel čakať kým mu nakúpi a poupratuje? A ak to ten sused neurobí tak bude žiť v špine a bude hladovať?
To je presne to čo robíme.
Prečo vlastne naši politici neustále hovoria o zahraničných investoroch a vôbec nehovoria o domácich podnikateľoch? Mám pocit, že naši politici neveria tomu, že dokážeme byť aspoň trochu sebestační. Jednoducho si myslia, že jediný spôsob ako "rýchlo znížiť nezamestnanosť" je dovliecť sem ďalšie výrobné linky. A to platí pre celé politické spektrum vrátane národne zameraných strán.
Je to katastrofa! A musím sa spýtať, či takíto politici (opäť nezáleží na tom či je to koalícia alebo opozícia) si vôbec zaslúžia viesť túto krajinu. Politici neveria nám a my im máme veriť? Takto to nefunguje. Takto nie.
Ja viem, že nie je ľahké vytvoriť také podmienky, aby tu vzniklo desaťtisíc firiem, z ktorých každá zamestná napríklad desať ľudí a tým budeme mať o stotisíc pracovných miest viac. Ale ak politici nezačnú veriť v schopnosti občanov tejto krajiny byť do istej miery sebestačnými, napríklad aj v tvorbe pracovných miest, tak to bude stále horšie. A nejde len o hospodárske pomery. Katastrofálne dôsledky to bude mať aj na morálne hodnoty. Jednak preto, že sa budeme vždy považovať len za posluhovačov zahraničných magnátov, druhoradých pracovníkov. A tiež preto, že každý slovenský občan, ktorý niečo bude chcieť dokázať v podnikaní, pôjde na to práve cestou korupcie, podvodu a zločinu, lebo bude mať pocit, že to ani inak nejde.
Hovorí sa, že dobrý politik musí byť aj vizionár, že musí vidieť veci také, aké ešte nie sú, ale akými sa raz stanú. Musí vidieť potenciál, možnosť, že sa niečo môže stať. Nájde sa aspoň jeden zo súčasných politikov, ktorý v nás - slovenských občanoch - naozaj úprimne (bez pretvarovania a populizmu) vidí možnosť byť sebestačnými?
Budem na to čakať a pozorne sledovať politikov. Dúfam, že si tento postoj osvoja aj ďalší občania SR. Pretože, ak sa taký politik nájde, môže to byť známka, že to myslí s našou krajinou dobre.
Bookmark and Share

21 októbra 2009

Svetový pochod za mier a nenásilie

Podporujem akciu Svetový pochod za mier a nenásilie. Požiadavky Pochodu sú:

  1. Likvidácia nukleárneho arzenálu - globálne jadrové odzbrojenie.
  2. Okamžité stiahnutie inváznych vojsk z okupovaných území.
  3. Postupné proporcionálne znižovanie počtu konvenčných zbraní.
  4. Podpis zmlúv o neútočení medzi národmi a zastavenie používania vojen ako prostriedku riešenia konfliktov.

Konflikty samozrejme vznikajú aj na iných ako medzištátnych / medzinárodných úrovniach, vrátane úrovne zamestnanec - zamestnávateľ. Preto by bolo vhodné, aby nielen vlády a politici, ale aby sme my všetci upustili od akéhokoľvek agresívneho jednania a nahradili ho konštruktívnejšou formou. Násiliu v živote sa nevyhneme, ak nie sme ochotní sa ho vzdať v každej oblasti života. Ak zostane hoci len v jednej jedinej živnotnej oblasti tak skôr či neskôr toto násilie prerastie do ostatných.

Nejako začať treba a preto Pochod podporujem. Podporte ho, prosím, aj vy, ak vám záleží na tom, aby začalo násilie zo sveta postupne miznúť.

Aktualizované 4.11.2009: slovenská skupina na Facebooku

Bookmark and Share

13 októbra 2009

Zmena šablóny blogu

Mal som pocit, že to chcelo trochu osviežiť, tak som zmenil šablónu.

Pre tých, ktorí by si tiež chceli blogger šablónu zmeniť, zaujímavé FREE šablóny nájdete na stránke btemplates.com.

Ak neviete ako na to tak tu je stručný návod: zmena šablóny je jednoduchá, stačí nahrať novú šablónu (musí to byť XML subor) v časti "Rozloženie - Upraviť - Odovzdajte šablónu zo súboru na vašom pevnom disku". Len si treba dať pozor na to, či je nová šablóna kompatibilná s vašimi prvkami stránky (tzv. widgety), pretože ak nie je, hlavne ak máte vytvorené nejaké vlastné, tak o ne prídete. Systém vás na to upozorní, čiže si to musíte potom premyslieť. Samozrejme vždy je možné po nahratí novej šablóny jednotlivé widgety nadefinovať v novej šablóne nanovo v časti "Rozloženie - Prvky stránky".

Alebo upraviť zrojový kód šablóny, ale to už nie je také jednoduché - potrebujete na to aspoň základné znalosti HTML a CSS. Ak ich nemáte tak to v tejto chvíli nemá zmysel popisovať, ak ich máte, pravdepodobne aj sami prídete na to ako zdrojový kód šablóny modifikovať.

Bookmark and Share

08 októbra 2009

Petícia za nepodpísanie Lisabonskej zmluvy

Český prezident Václav Klaus má v súčasnosti asi jediný možnosť zastaviť Lisabonskú zmluvu, ktorá je obdobou Európskej ústavnej zmluvy a dáva nedemokratické právomoci Bruselským úradníkom. Z rôznych strán na neho vyvíjajú nátlak "aby nerobil problémy". Potrebuje morálnu podporu, ktorú mu môže vyjadriť každý, kto sympatizuje s jeho úsilím.

Ak vám záleží na udržaní slobody v Európe podporte prosím Petíciu za nepodpísanie Lisabonskej zmluvy. Ja som to už urobil. 

Občanov nespokojných s Lisabonskou zmluvou pribúda a sú z celej Európskej Únie. Ďalšia  PETÍCIA OBČANOV ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE PROTI PRIJATIU LISABONSKEJ ZMLUVY

Bookmark and Share

07 októbra 2009

Podpora šikanovaných sudcov

Bookmark and Share

04 októbra 2009

Krivé zrkadlo = krivá realita

Štatistický úrad zverejňuje údaje o zamestnanosti a nezamestnanosti. Okrem toho, že niektorí tieto údaje považujú za nepresné (diskutuje sa o metodike, čo započítať a čo nie atď.), podľa mňa tu je ešte ďalší problém: údaje sa svojou podstatou stále viac vzdaľujú od každodennej reality.

 

"Je potrebné usilovať o pojmy, ktoré sú úplne preniknuté skutočnosťou."

- Rudolf Steiner

  

Realita verzus štatistika

Miera nezamestnanosti odráža stav na trhu práce ako krivé zrkadlo. Neukazuje všetko a aj z toho čo ukazuje, iba časť môžeme považovať za hodnoverné údaje, z ktorých sa dá urobiť nejaký úsudok. Rovnako ako HDP ani miera nezamestnanosti vôbec nevyjadruje bohatstvo obyvateľov krajiny. Handrkovať sa o tom, či treba zarátať aj takú alebo onakú kategóriu ľudí je v podstate zbytočné. 


To hlavné čo potrebujeme vedieť je: máme tu určitý počet ľudí v produktívnom veku - aké percento z nich nemôže uplatniť svoj tvorivý potenciál a teda nemajú možnosť vytvárať zmysluplné hodnoty? Čiže podľa mňa sem napríklad patria aj ľudia:

  • ktorí sa nechali vypísať na PN aj keď nie sú chorí, 
  • ktorých živí rodina a nie sú v evidencii úradu práce (z rôznych dôvodov, napr. aj preto, že sú vážne chorí alebo, že nechcú pracovať), 
  • ktorí robia na živnosť, ale v skutočnosti nepodnikajú len vyšli v ústrety zamestnávateľovi (alebo boli prinútení???), aby ich mohol na krátke obdobia prepustiť a znovu prijať
  • ktorí pracujú na čiastočný úväzok alebo prijmú jednorázové či rôzne podradné podradné brigády, aby zarobili aspoň pár eur.

To všetko sú ľudia bez plného využitia tvorivého potenciálu. Zvyčajne to vôbec nie je ich chyba a ak áno, tak len čiastočne. Jednou z príčin je práve ten pohľad "cez čísla": týchto dáme do tejto kolónky, týchto do tejto a práca je hotová... Ale čo ľudia, čo životná realita? Na tej už zdá sa nezáleží, hlavné je, že v médiách sa môžu predvádzať také alebo onaké číselné udaje, tabuľky a grafy.

 

Ak chceme reálne zhodnotiť situáciu, nemôžeme to robiť iba podľa čísiel. Čísla nie sú príčinami, dokonca častokrát nie sú ani indikátormi. Niektoré číselné ukazovatele je potrebné nahradiť inými ukazovateľmi, ktoré budú pochádzať z reálneho života a nie zo štatistických prieskumov.

 

Príkladom takéhoto vychádzania z reality je sledovanie ekonomickej aktivity podľa intenzity svetelného vyžarovania v noci. Minimálne ako inšpirácia je to užitočné, pretože tu sa pre nami skutočne ukazuje realita.

 

Dve hlavné príčiny aktuálneho stavu vidím v tom, že vzdelávanie a legislatíva veľmi zaostávajú za spoločenským vývojom. Keď sa hlbšie zamyslíte nad tým, že napríklad pracovné pozície, ktoré sú najžiadanejšie, ešte pred niekoľkými rokmi prakticky neexistovali (viď  "Did you know 3.0" video), pevne verím, že pochopíte čo tým myslím. 

 

Zaostávanie vzdelávania

Následkom zaostávania vzdelávania za realitou je to, že ľudia nie sú pripravení na prácu, ktorú urobiť treba (nemajú potrebné znalosti, nenadobudli skúsenosti v danej oblasti). Buď vôbec nevedia ako sa uplatniť alebo sa snažia uplatniť tam, kde je už ponuka pracovných schopností príliš veľká (napr. ekonómovia-absolventi a čoskoro sa k nim pridajú aj absolventi právnických škôl). 

V súčasnosti je typické, že mnohí nerobia to, čo študovali. Veľmi sa už nad tým nepozastavujeme, ale mali by sme, pretože to je jasný dôkaz, že časť štúdia (myslím tým stredoškolské a vysokoškolské) bola zbytočná, čo znamená vyhodené peniaze, ktoré sa mohli použiť na niečo iné. 

A nie sú to malé sumy, jeden semester / trimester / polrok stojí 1000 a viac eur  na študenta - môžu to byť aj miliardy eur. 

 

Zaostávanie legislatívy

Zaostávanie legislatívy zase spôsobuje neistotu a zmätok na trhu práce (samotný názov "trh práce" je problémový a zastaralý, ale o tom inokedy). Napríklad je dôležitá otázka: prečo vzniká tlak na zamestnancov, aby si založili živnosť, čiže aby začali podnikať? Okrem toho, že pri zachovaní súčasných štatistických postupov takýto jav zásadným spôsobom skresľuje obraz o realite (zdanlivo je veľa podnikateľov), vyvoláva to mnoho zamestnávateľsko-zamestnaneckých konfliktov, ktoré majú tendenciu sa vyostrovať.

Na jednej strane je neférové a v rozpore zo zákonom nútiť niekoho, aby si založil živnosť a pracoval ako subdodávateľ a na druhej strane je to racionálne a dôležité opatrenie pre danú organizáciu, aby pracovala efektívnejšie a možno (?)  sa tak zachránila pred krachom. 

Pretože neexistuje zákonná úprava, ktorá by umožňovala takú formu zamestnaneckého pomeru, ktorá je flexibilnejšia ako bežný pracovný pomer, realita si vynúti náhradné riešenie - vo forme "práce na živnosť", čo je oxymoron, čiže nelogické protirečenie, pretože buď pracujete alebo podnikáte. Zákonodarná a výkonná moc sa tieto javy snaží potlačiť a trestať, ale to je hlúpe a navyše zbytočné. Múdrejšie by bolo analyzovať potreby oboch strán a vytvoriť zákonné úpravy, ktoré by tento stav regulovali správnym spôsobom. Aj niektorí zamestnanci by uvítali takúto formu zamestnávania, ale keďže im to zákony neumožňujú uchýli a sa k náhradnému riešeniu vo forme živnosti a podstupujú veľké riziko (častokrát si to nie celkom uvedomujú) a nemajú žiadnu zákonnú ochranu.

 

Zmena tohoto stavu je nevyhnutná - čím dlhšie potrvá doba presadenia zmeny, tým viac sa bude realita kriviť, čiže budú narastať zmätky a konflikty v zamestnaneckých vzťahoch. A nijaké zverejňovanie lepších alebo horších čísiel neprispeje k riešeniu. 

 


Bookmark and Share