11 februára 2011

Pre úspešnú kariéru vysoká škola nestačí

Nedávno boli zverejnené  grafy ukazujúce, ako sa uplatňujú absolventi vysokých škôl pri hľadaní zamestnania. Dáta ukazujú len nezamestnanosť pri absolventoch denného štúdia vo veku do 26, čiže sú neúplné. Ale to nie je to, o čom chcel...

Opakovane sa ukazuje, že vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie nestačí. Možno (ale naozaj len možno) pomôže k trochu vyššiemu platu, ale čo z toho, keď vysokoškoláka nikde nepríjmu. Stratégia uplatnenia spočíva v niečom inom.

Tie tisíce mladých ľudí - všetci sú pravdepodobne šikovní a schopní. Ukončili denné štúdium (a nie nejaké diaľkové, kde stačí ísť raz za mesiac v sobotu a potom dajako urobiť skúšky), to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť aj usilovnosť. Tieto vlastnosti pravdepodobne majú. Ale keď im stále niekto hovorí, že potrebujú len vedomosti, tak je to na nič. Oni totiž nevedia, že vedomosti prídu v podstate počas toho, ako sa snažíte riešiť jednotlivé pracovné úlohy (potrebujete určitý minimálny základ, to je jasné). Vedomosti je treba neustále obnovovať a dopĺňať počas práce. Čo však potrebujú ešte predtým ako tie pracovné úlohy musia riešiť, to je schopnosť spolupracovať a komunikovať s kolegami, kriticky myslieť a zároveň byť otvorení novým riešeniam.

Väčšina z nich teraz čaká, že ich posadia niekam do kancelárie a povedia im čo majú robiť. A to je pre nich zlý začiatok. Pretože v skutočnosti by mali začať tým, že sa poobzerajú a sami zistia čo treba riešiť a dokonca možno sami nájdu nový spôsob, ako to riešiť, a spravia to v spolupráci s ďalšími ľuďmi. Toto je nový svet, ktorý častokrát nepoznajú tí, ktorí prichádzajú zo sveta akademického (musia hlavne opakovať, čo napísali iní, musia dodržiavať štandardné postupy a spolupráca na testoch sa považuje za podvod). Ak sa mu neprispôsobia, tak v tej štatistike budú figurovať aj po dovŕšení 26 rokov  a možno z nej už nikdy nezmiznú.
Bookmark and Share

05 februára 2011

Pár slov k petícii odborov za referendum k Zákoníku práce

Zbieranie podpisov pod odborársku petíciu o vyhlásení referenda k Zákonníku práce je už v plnom prúde. Hoci SME zavádza nadpisom, že jej osud je neistý, podľa vyjadrení zástupcov odborov to vyzerá to skôr naopak.

Čítal som dôvodovú správu k tej petícii. Píšu tam, že sa snažia obhájiť práva zamestnancov, ale skôr je z nej cítiť obavu o vlastné mocenské postavenie odborov. Dokonca sa odvolávajú na "práva odborov". Zamestnancom však môže byť jedno aké majú alebo nemajú práva odborári, keď väčšine z nich aj tak nikdy odbory poriadne nepomohli. V diskusiách zamestnancov na webe to vidíme opakovane. Nechcem tým povedať, že sa má právo kolektívneho vyjednávania zrušiť, ale v súčasnej podobe z neho majú výhodu akurát tí odboroví činitelia a ostatní len v minimálnej miere.

Ale poďme sa pozrieť na tie otázky petície:

1. Súhlasíte s tým, aby v Zákonníku práce, v Zákone o BOZP, v Zákone o inšpekcii práce zostali zachované nároky zamestnancov a ochrana  zamestnancov minimálne v súčasnom rozsahu ?

Ktorý zamestnanec vie aké sú jeho nároky vo všetkých tých zákonoch? Väčšina zamestnancov (a aj viacerí odborári) nepozná ani Zákonník práce nieto ešte ostatné zákony. Čiže čo sa to ľudí vlastne pýtajú? Chcete aby bolo zachované niečo, o čom neviete povedať čo to je, ale MOŽNO je to pre vás výhodné? Nedokážem zodpovedne odpovedať na túto otázku, lebo by bol som si to všetko musel najskôr prejsť, aby som vedel, čo sa ma to pýtajú.

2. Súhlasíte s tým, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený na maximálne 35 hodín týždenne?

Zkracovanie pracovného času je dlhodobý trend, ktorý považujem za správny. Prakticky už vyše 150 rokov sa pracovný čas postupne skracuje z pôvodných tuším 16 hodín denne na súčasný cca 7 až 8 hodín (teda v západných krajinách, lebo v ázii je to o dosť horšie). Čiže tu by som súhlasil s postupom odborov. Zamestnanci, ktorí majú okrem práce aj dostatok voľného času pre seba sú výkonnejší a spokojnejší s prácou aj so sebou samým.

3. Súhlasíte s tým, aby rozsah nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku?

S týmto nesúhlasím. Dôvod môjho nesúhlasu je nasledovný: nemá zmysel diktovať ľuďom ako dlho chcú pracovať pokiaľ to je ich rozhodnutie. Samozrejme nepodporujem snahu zamestnávateľov o to, aby pre nich ľudia pracovali viac a zadarmo. Čiže vhodnejšia otázka podľa mňa by bola: Súhlasíte s tým, aby rozsah NEPLATENEJ nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku a rozsah PLATENEJ nadčasovej práce bol ponechaný na dohodu zamestnaca so zamestnávateľom alebo kolektívnu dohodu? 

Potom by som odpovedal "áno". Samozrejme neočakávam, že odbory kvôli mne zmenia otázky (okrem iného by museli začať zbierať podpisy odznova).

Na základe tohoto krátkeho rozboru považujem petíciu odborov za narýchlo pripravenú a nedomyslenú a ako celok ju nemôžem podporiť.
Bookmark and Share