Opakovane sa ukazuje, že vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie nestačí. Možno (ale naozaj len možno) pomôže k trochu vyššiemu platu, ale čo z toho, keď vysokoškoláka nikde nepríjmu. Stratégia uplatnenia spočíva v niečom inom.
Tie tisíce mladých ľudí - všetci sú pravdepodobne šikovní a schopní. Ukončili denné štúdium (a nie nejaké diaľkové, kde stačí ísť raz za mesiac v sobotu a potom dajako urobiť skúšky), to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť aj usilovnosť. Tieto vlastnosti pravdepodobne majú. Ale keď im stále niekto hovorí, že potrebujú len vedomosti, tak je to na nič. Oni totiž nevedia, že vedomosti prídu v podstate počas toho, ako sa snažíte riešiť jednotlivé pracovné úlohy (potrebujete určitý minimálny základ, to je jasné). Vedomosti je treba neustále obnovovať a dopĺňať počas práce. Čo však potrebujú ešte predtým ako tie pracovné úlohy musia riešiť, to je schopnosť spolupracovať a komunikovať s kolegami, kriticky myslieť a zároveň byť otvorení novým riešeniam.
Väčšina z nich teraz čaká, že ich posadia niekam do kancelárie a povedia im čo majú robiť. A to je pre nich zlý začiatok. Pretože v skutočnosti by mali začať tým, že sa poobzerajú a sami zistia čo treba riešiť a dokonca možno sami nájdu nový spôsob, ako to riešiť, a spravia to v spolupráci s ďalšími ľuďmi. Toto je nový svet, ktorý častokrát nepoznajú tí, ktorí prichádzajú zo sveta akademického (musia hlavne opakovať, čo napísali iní, musia dodržiavať štandardné postupy a spolupráca na testoch sa považuje za podvod). Ak sa mu neprispôsobia, tak v tej štatistike budú figurovať aj po dovŕšení 26 rokov a možno z nej už nikdy nezmiznú.
Príspevky
