Milióny pracovných miest sa stratia a politikom na tom nezáleží?

Už viackrát som písal o pravdepodobnom budúcom vývoji v oblasti práce (naposledy: Pracovných miest bude ubúdať aj po skončení krízy), konkrétne o tom, že ako postupuje rozvoj moderných technológií, mnohé pracovné miesta sa nenávratne stratia a pravdepdoobne nebude existovať adekvátna náhrada. Samozrejme to nie je len môj názor.

Dokonca to prestalo byť iba názorom, ale už sa to deje, je to realita: najnovším prípadom je informácia od firmy Foxconn, ktorá zamestnáva aj slovenských zamestnancov. V článku sa píše, že plánujú do troch rokov prepustiť milión robotníkov (celosvetovo) a nahradiť ich robotmi. Koľko z toho milióna pripadne na nás? Tisíc, dvetisíc, tritisíc či viac? Ak to bude úspešné opatrenie budú tento príklad nasledovať dalšie spoločnosti. Možno, že už v roku 2020 nebude práca pre polovicu populácie, jednoducho si nebudú vedieť nájsť zamestnanie lebo nebudú žiadne príležitosti. Čo potom? Ako bude vyzerať svet? Z čoho budú tí nezamestnaní žiť? Bude mať štát peniaze na sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti pre toľko ľudí?

V tomto kontexte je úplnou banalitou  novela zákonníka práce, ktorú schválili v júli poslanci a ktorá sa rodila tak dlho. Nič nerieši, vôbec nič!

Veľmi vážne sociálne problémy sú na obzore - je na čase hovoriť o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať a fungovať, keď polovica alebo viac ako polovica ľudí nebude mať čo robiť. Čo môže byť dôležitejšie ako to, že polovica krajiny nebude mať z čoho žiť? Nie je to náhodou priama ceta do pekla?

A PREČO VLASTNE O TOM ANI JEDEN POLITIK NEHOVORÍ? JE IM TO JEDNO ALEBO SA VŠETCI NAOZAJ ZBLÁZNILI?

  

Rastie ekonomika aj počet nezamestnaných - a inak to už ani nebude

Sme.sk dnes zverejnilo článok, ktorého nadpis znie: "Ekonomika rastie, počet ľudí bez práce tiež". Považujem ten názov za výstižný a hlavne príznačný pre súčasnú dobu i pre blízku budúcnosť. Prečo si to myslím?

Všetky tredy v podnikaní smerujú k mechanizácii, automatizácii a zefektívňovaniu procesov. Firmy priamo plánujú znižovanie počtu zamestnaných a zvýšenie počtu strojov, ktoré nahradia ľudskú prácu. Politici si to samozrejme veľmi nevšimli, ale práce je stále menej - úplne vážne je jej stále menej najmä preto, že platená práca, ktorá zabezpečí živobytie nemôže byť hocijaká. V tom je samozrejme hlavný problém, pretože inak - to si musí priznať každý objektívne uvažujúci človek - je roboty nad hlavu. Veď toľko vecí treba zlepšiť v mnohých oblastiach života. Ale nenájde sa spôsob, ako za takú prácu zaplatiť a tak ju nik urobiť nemôže.

Je treba skončiť s odmeňovaním iba za takú prácu, ktorú určili firmy alebo štátna správa. Musíme vymyslieť mechanizmus, ako môže byť zaplatená každá práca, ktorá je potrebná, ktorá je skutočne užitočná pre spoločnosť a ľudí v nej žijúcich. 

Je to samozrejme strašne zložité vymyslieť a zorganizovať, ale my jednoducho musíme nájsť taký ekonomický model, kde sa to bude dať takto vyriešiť. S tým súvisí aj to, že musíme prestať platiť za prácu, ktorá zmysel nemá (finančné špekulácie, obchody s teplým vzduchom a pod.) a tiež prestať platiť ľuďom, čo nič poriadne nerobia, len míňajú peniaze získané z daní (páni manažéri v štátnych podnikoch a podobní). Keď to nespravíme, tak to tu bude čoskoro naozaj zlé!

Momentálne je samozrejme veľmi zlé už to, že medzi politikmi niet ani jedného, ktorý by o tomto čo i len uvažoval (Alebo je niekto taký a bojí sa hovoriť?). Možno, že sa raz zobudia tí naši politici, možno im to zapne, ked im budú kamene lietať do okien parlamentu hádzané rukami ľudí, čo by radi pracovali, ale nebude jednoducho kde. Len aby nebolo neskoro - lebo možno potom nebudú lietať iba kamene, ale môže to dopadnúť aj tak, ako to predviedli práve ľudia v Severnej Afrike.

Pre úspešnú kariéru vysoká škola nestačí

Nedávno boli zverejnené  grafy ukazujúce, ako sa uplatňujú absolventi vysokých škôl pri hľadaní zamestnania. Dáta ukazujú len nezamestnanosť pri absolventoch denného štúdia vo veku do 26, čiže sú neúplné. Ale to nie je to, o čom chcel...

Opakovane sa ukazuje, že vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie nestačí. Možno (ale naozaj len možno) pomôže k trochu vyššiemu platu, ale čo z toho, keď vysokoškoláka nikde nepríjmu. Stratégia uplatnenia spočíva v niečom inom.

Tie tisíce mladých ľudí - všetci sú pravdepodobne šikovní a schopní. Ukončili denné štúdium (a nie nejaké diaľkové, kde stačí ísť raz za mesiac v sobotu a potom dajako urobiť skúšky), to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť aj usilovnosť. Tieto vlastnosti pravdepodobne majú. Ale keď im stále niekto hovorí, že potrebujú len vedomosti, tak je to na nič. Oni totiž nevedia, že vedomosti prídu v podstate počas toho, ako sa snažíte riešiť jednotlivé pracovné úlohy (potrebujete určitý minimálny základ, to je jasné). Vedomosti je treba neustále obnovovať a dopĺňať počas práce. Čo však potrebujú ešte predtým ako tie pracovné úlohy musia riešiť, to je schopnosť spolupracovať a komunikovať s kolegami, kriticky myslieť a zároveň byť otvorení novým riešeniam.

Väčšina z nich teraz čaká, že ich posadia niekam do kancelárie a povedia im čo majú robiť. A to je pre nich zlý začiatok. Pretože v skutočnosti by mali začať tým, že sa poobzerajú a sami zistia čo treba riešiť a dokonca možno sami nájdu nový spôsob, ako to riešiť, a spravia to v spolupráci s ďalšími ľuďmi. Toto je nový svet, ktorý častokrát nepoznajú tí, ktorí prichádzajú zo sveta akademického (musia hlavne opakovať, čo napísali iní, musia dodržiavať štandardné postupy a spolupráca na testoch sa považuje za podvod). Ak sa mu neprispôsobia, tak v tej štatistike budú figurovať aj po dovŕšení 26 rokov  a možno z nej už nikdy nezmiznú.

Pár slov k petícii odborov za referendum k Zákoníku práce

Zbieranie podpisov pod odborársku petíciu o vyhlásení referenda k Zákonníku práce je už v plnom prúde. Hoci SME zavádza nadpisom, že jej osud je neistý, podľa vyjadrení zástupcov odborov to vyzerá to skôr naopak.

Čítal som dôvodovú správu k tej petícii. Píšu tam, že sa snažia obhájiť práva zamestnancov, ale skôr je z nej cítiť obavu o vlastné mocenské postavenie odborov. Dokonca sa odvolávajú na "práva odborov". Zamestnancom však môže byť jedno aké majú alebo nemajú práva odborári, keď väčšine z nich aj tak nikdy odbory poriadne nepomohli. V diskusiách zamestnancov na webe to vidíme opakovane. Nechcem tým povedať, že sa má právo kolektívneho vyjednávania zrušiť, ale v súčasnej podobe z neho majú výhodu akurát tí odboroví činitelia a ostatní len v minimálnej miere.

Ale poďme sa pozrieť na tie otázky petície:

1. Súhlasíte s tým, aby v Zákonníku práce, v Zákone o BOZP, v Zákone o inšpekcii práce zostali zachované nároky zamestnancov a ochrana  zamestnancov minimálne v súčasnom rozsahu ?

Ktorý zamestnanec vie aké sú jeho nároky vo všetkých tých zákonoch? Väčšina zamestnancov (a aj viacerí odborári) nepozná ani Zákonník práce nieto ešte ostatné zákony. Čiže čo sa to ľudí vlastne pýtajú? Chcete aby bolo zachované niečo, o čom neviete povedať čo to je, ale MOŽNO je to pre vás výhodné? Nedokážem zodpovedne odpovedať na túto otázku, lebo by bol som si to všetko musel najskôr prejsť, aby som vedel, čo sa ma to pýtajú.

2. Súhlasíte s tým, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený na maximálne 35 hodín týždenne?

Zkracovanie pracovného času je dlhodobý trend, ktorý považujem za správny. Prakticky už vyše 150 rokov sa pracovný čas postupne skracuje z pôvodných tuším 16 hodín denne na súčasný cca 7 až 8 hodín (teda v západných krajinách, lebo v ázii je to o dosť horšie). Čiže tu by som súhlasil s postupom odborov. Zamestnanci, ktorí majú okrem práce aj dostatok voľného času pre seba sú výkonnejší a spokojnejší s prácou aj so sebou samým.

3. Súhlasíte s tým, aby rozsah nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku?

S týmto nesúhlasím. Dôvod môjho nesúhlasu je nasledovný: nemá zmysel diktovať ľuďom ako dlho chcú pracovať pokiaľ to je ich rozhodnutie. Samozrejme nepodporujem snahu zamestnávateľov o to, aby pre nich ľudia pracovali viac a zadarmo. Čiže vhodnejšia otázka podľa mňa by bola: Súhlasíte s tým, aby rozsah NEPLATENEJ nadčasovej práce stanovený zákonom bol  maximálne 80 hodín v kalendárnom roku a rozsah PLATENEJ nadčasovej práce bol ponechaný na dohodu zamestnaca so zamestnávateľom alebo kolektívnu dohodu? 

Potom by som odpovedal "áno". Samozrejme neočakávam, že odbory kvôli mne zmenia otázky (okrem iného by museli začať zbierať podpisy odznova).

Na základe tohoto krátkeho rozboru považujem petíciu odborov za narýchlo pripravenú a nedomyslenú a ako celok ju nemôžem podporiť.

Prevládajúci postoj ľudí k výkonu pracovných povinností

Portál Práca na dosah robí prieskum na tému "Prevládajúci postoj ľudí k výkonu pracovných povinností". Uvádzajú, že jeho výsledky "Budú použité na návrh zlepšenia legislatívy v prospech spravodlivejšieho a ľudskejšieho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom." (Pevne verím, že to tak je.)

Veru, s tým by už bolo naozaj treba dačo urobiť. Dlhé roky sa trh práce vyvíja iba tým smerom, že ľudia sú redukovaní na pojem pracovnej sily, "ľudský zdroj", ktorý je v podstate ekvivalentný iným typom zdrojov -  finančným, energetickým atď. Prestáva záležať na tom, že človek nie je bankovka ani liter benzínu, ale živá bytosť. A to je tragické.

Každý komu na tom záleží, aby sa niečo zmenilo, by sa toho prieskumu mal zúčastinť. Ale je to na vás, ste živé bytosti. Odkaz je tu:

http://www.pracanadosah.sk/prieskum/zp.php

AKTUALIZÁCIA (január 2011): Prieskum bol už uzatvorený, jeho výsledky sa práve pravdepodobne spracovávajú.

Pracovných miest bude ubúdať aj po skončení krízy

Ako som už písal mechanizácia bude spôsobovať úbytok pracovných miest. Znamená to, že aj napriek odozneniu ekonomickej krízy a návratu k rastovému trendu existuje riziko, že budú ubúdať pracovné miesta naďalej.

Napríklad hypermarkety zavádzajú samoobslužné pokladnice. Je to samozrejme skúšobná prevádzka, ale čoskoro to bude bežný jav (podobne ako v iných krajinách EU). V najbližšej dobe chcú hypermarkety znižovať náklady tým, že eliminujú nutnosť zamestnávať pokladníkov. Prácu pokladníkov tak prenášajú čiastočne na stroje a čiastočne na zákazníka.

Uvidíme, čo bude nasledovať, ale predpokladám, že sa pokúsia aj ďalšie niektoré činnosti, ktoré vykonávali ich zamestnanci preniesť na zákazníkov.
A možno aj na dodávateľské subjekty, ktoré síce vďaka tomu budú mať zvýšené náklady, ale zároveň hypermarket bude požadovať stabilnú cenu podľa zmluvy, takže tie náklady sa nebudú môcť premietnuť do ceny. Automaticky to bude znamenať nižšiu mzdu pre zamestnanca dodávateľa alebo viac práce za tú istú mzdu.

Je mi z toho smutno. V honbe za ziskom sa z nášho sveta stáva neľútostný automat.

 

Oddelenie práce a mzdy

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je pomer medzi počtom disponibilných nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest približne 67:1 (viď napr. článok na aktualne.sk).

Čiže na jedno pracovné miesto je 67 uchádzačov. A to je priemer, existujú odvetvia, kde sa hlásia stovky uchádzačov na jedno pracovné miesto. V tomto stave skutočne nepomôžu opatrenia proti diskriminácii (ako napríklad Anonymné životopisy). Zamestnávateľ nemá povinnosť pozvať na pohovor na jedno pracovné miesto stovky ľudí. Z dvesto alebo tristo uchádzačov pozve napríklad 10% a zvyšných 90% sa bude cítiť diskriminovaných. Čo sa s tým dá urobiť? Zmeníme desiatky zákonov alebo skôr pridáme desiatky nových zákonov? A pomôže to vôbec?

Nedostatok pracovných miest sa asi ťažko vyrieši zákonom. Je to záležitosť skôr vytvárania podmienok. A tie sú momentálne dosť zlé. Nielenže vláda komplikuje život aktívnym ľuďom ako sa dá (byrokracia, komplikovaná legislatíva, vysoké odvody, zlé súdnictvo, nekvalitné verejné služby atď. atď), ale celkový stav spoločnosti je taký, že sa odmeňuje iba práca, z ktorej je okamžitý hmotný úžitok. Akákoľvek činnosť, ktorá neprinesie výsledky hneď alebo je zdanlivo ťažko merateľná je odsúvaná na okraj záujmu a je platená zle alebo vôbec nie.

Práce je vlastne dosť, veď správy každý deň prinášajú informácie o množstve problémov, ktoré treba riešiť. Tak prečo je málo pracovných miest? Ako to, že máme stotisíce nezamestnaných a zároveň máme tisíce problémov, ktoré treba vyriešiť?

To sú podľa mňa otázky, ktorými sa politici majú zaoberať. Ak by to urobili, ak by sa to toho naozaj vážnym spôsobom pustili zistili by, že je vlastne veľkým problémom viazanie práce a mzdy. Pri takomto prístupe práca, za ktorú nikto nezaplatí nebude nikdy urobená a to ani vtedy, ak je životne dôležitá pre spoločnosť.

(Nenahovárajme si, že štát sa stará o takzvané veci vo verejnom záujme. Vidíme to predsa každý deň v našom okolí, že problémy sa neriešia. Zvyčajne ak sa niečo zmení, tak je zásluha skôr komunálnej aktivity - obec, mestská časť, občiaske združenia - tam je viac vidno aspoň aký taký efekt aj keď ešte je stále čo zlepšovať. Aj aktivačné práce poskytujú obce, t.j. aspoň trochu zmierňujú problém nezamestnanosti. Je pravda, že peniaze čiastočne poskytne štát, lenže to iba preto, že ich predtým obciam zobral - t.j. neumožnil dane vyberať obciam, ale si toto právo stále drží pre seba.)

Oddelenie pracovných výsledkov od vyplácania príjmu je niečo, čo v blízkej budúcnosti budeme musieť vyriešiť *. Ak to nespravíme, počty nezamestnaných narastú do ohromných čísel (vďaka automatizácii výroby). A takáto zlá životná situácia veľkého počtu ľudí povedie k sociálnym konfliktom.

Čísla z Ústredia práce sú preto varovaním pre nás všetkých. Musíme zmeniť postoj k práci a mzde - už nesmie byť priama závisloť jedného od druhého. Ak to neurobíme, čakajú našu spoločnosť zložité časy.


* Pre tých, ktorí by chceli poukázať na to, že to bude viesť k zanedbaniu povinností resp. zodpovednosti pri výkone práce pripomeniem, že tu nejde o to, aby sa podporovalo lajdáctvo a nezodpovednosť. Je možné uzavrieť zmluvy, ktoré zabezpečia hmotnú zodpovednosť osôb za škody spôsobené nedbalosťou.