KARIERISTA

Milióny pracovných miest sa stratia a politikom na tom nezáleží?

2011-08-01T14:11:00.003+02:00

Už viackrát som písal o pravdepodobnom budúcom vývoji v oblasti práce (naposledy: Pracovných miest bude ubúdať aj po skončení krízy), konkrétne o tom, že ako postupuje rozvoj moderných technológií, mnohé pracovné miesta sa nenávratne stratia a pravdepdoobne nebude existovať adekvátna náhrada. Samozrejme to nie je len môj názor.

Dokonca to prestalo byť iba názorom, ale už sa to deje, je to realita: najnovším prípadom je informácia od firmy Foxconn, ktorá zamestnáva aj slovenských zamestnancov. V článku sa píše, že plánujú do troch rokov prepustiť milión robotníkov (celosvetovo) a nahradiť ich robotmi. Koľko z toho milióna pripadne na nás? Tisíc, dvetisíc, tritisíc či viac? Ak to bude úspešné opatrenie budú tento príklad nasledovať dalšie spoločnosti. Možno, že už v roku 2020 nebude práca pre polovicu populácie, jednoducho si nebudú vedieť nájsť zamestnanie lebo nebudú žiadne príležitosti. Čo potom? Ako bude vyzerať svet? Z čoho budú tí nezamestnaní žiť? Bude mať štát peniaze na sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti pre toľko ľudí?

V tomto kontexte je úplnou banalitou novela zákonníka práce, ktorú schválili v júli poslanci a ktorá sa rodila tak dlho. Nič nerieši, vôbec nič!

Veľmi vážne sociálne problémy sú na obzore - je na čase hovoriť o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať a fungovať, keď polovica alebo viac ako polovica ľudí nebude mať čo robiť. Čo môže byť dôležitejšie ako to, že polovica krajiny nebude mať z čoho žiť? Nie je to náhodou priama ceta do pekla?

A PREČO VLASTNE O TOM ANI JEDEN POLITIK NEHOVORÍ? JE IM TO JEDNO ALEBO SA VŠETCI NAOZAJ ZBLÁZNILI?

Rastie ekonomika aj počet nezamestnaných - a inak to už ani nebude

2011-03-03T12:37:00.002+01:00

Sme.sk dnes zverejnilo článok, ktorého nadpis znie: "Ekonomika rastie, počet ľudí bez práce tiež". Považujem ten názov za výstižný a hlavne príznačný pre súčasnú dobu i pre blízku budúcnosť. Prečo si to myslím?

Všetky tredy v podnikaní smerujú k mechanizácii, automatizácii a zefektívňovaniu procesov. Firmy priamo plánujú znižovanie počtu zamestnaných a zvýšenie počtu strojov, ktoré nahradia ľudskú prácu. Politici si to samozrejme veľmi nevšimli, ale práce je stále menej - úplne vážne je jej stále menej najmä preto, že platená práca, ktorá zabezpečí živobytie nemôže byť hocijaká. V tom je samozrejme hlavný problém, pretože inak - to si musí priznať každý objektívne uvažujúci človek - je roboty nad hlavu. Veď toľko vecí treba zlepšiť v mnohých oblastiach života. Ale nenájde sa spôsob, ako za takú prácu zaplatiť a tak ju nik urobiť nemôže.

Je treba skončiť s odmeňovaním iba za takú prácu, ktorú určili firmy alebo štátna správa. Musíme vymyslieť mechanizmus, ako môže byť zaplatená každá práca, ktorá je potrebná, ktorá je skutočne užitočná pre spoločnosť a ľudí v nej žijúcich.

Je to samozrejme strašne zložité vymyslieť a zorganizovať, ale my jednoducho musíme nájsť taký ekonomický model, kde sa to bude dať takto vyriešiť. S tým súvisí aj to, že musíme prestať platiť za prácu, ktorá zmysel nemá (finančné špekulácie, obchody s teplým vzduchom a pod.) a tiež prestať platiť ľuďom, čo nič poriadne nerobia, len míňajú peniaze získané z daní (páni manažéri v štátnych podnikoch a podobní). Keď to nespravíme, tak to tu bude čoskoro naozaj zlé!

Momentálne je samozrejme veľmi zlé už to, že medzi politikmi niet ani jedného, ktorý by o tomto čo i len uvažoval (Alebo je niekto taký a bojí sa hovoriť?). Možno, že sa raz zobudia tí naši politici, možno im to zapne, ked im budú kamene lietať do okien parlamentu hádzané rukami ľudí, čo by radi pracovali, ale nebude jednoducho kde. Len aby nebolo neskoro - lebo možno potom nebudú lietať iba kamene, ale môže to dopadnúť aj tak, ako to predviedli práve ľudia v Severnej Afrike.

Pre úspešnú kariéru vysoká škola nestačí

2011-02-11T11:22:00.003+01:00

Nedávno boli zverejnené grafy ukazujúce, ako sa uplatňujú absolventi vysokých škôl pri hľadaní zamestnania. Dáta ukazujú len nezamestnanosť pri absolventoch denného štúdia vo veku do 26, čiže sú neúplné. Ale to nie je to, o čom chcel...

Opakovane sa ukazuje, že vysokoškolské vzdelanie na uplatnenie nestačí. Možno (ale naozaj len možno) pomôže k trochu vyššiemu platu, ale čo z toho, keď vysokoškoláka nikde nepríjmu. Stratégia uplatnenia spočíva v niečom inom.

Tie tisíce mladých ľudí - všetci sú pravdepodobne šikovní a schopní. Ukončili denné štúdium (a nie nejaké diaľkové, kde stačí ísť raz za mesiac v sobotu a potom dajako urobiť skúšky), to si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť aj usilovnosť. Tieto vlastnosti pravdepodobne majú. Ale keď im stále niekto hovorí, že potrebujú len vedomosti, tak je to na nič. Oni totiž nevedia, že vedomosti prídu v podstate počas toho, ako sa snažíte riešiť jednotlivé pracovné úlohy (potrebujete určitý minimálny základ, to je jasné). Vedomosti je treba neustále obnovovať a dopĺňať počas práce. Čo však potrebujú ešte predtým ako tie pracovné úlohy musia riešiť, to je schopnosť spolupracovať a komunikovať s kolegami, kriticky myslieť a zároveň byť otvorení novým riešeniam.

Väčšina z nich teraz čaká, že ich posadia niekam do kancelárie a povedia im čo majú robiť. A to je pre nich zlý začiatok. Pretože v skutočnosti by mali začať tým, že sa poobzerajú a sami zistia čo treba riešiť a dokonca možno sami nájdu nový spôsob, ako to riešiť, a spravia to v spolupráci s ďalšími ľuďmi. Toto je nový svet, ktorý častokrát nepoznajú tí, ktorí prichádzajú zo sveta akademického (musia hlavne opakovať, čo napísali iní, musia dodržiavať štandardné postupy a spolupráca na testoch sa považuje za podvod). Ak sa mu neprispôsobia, tak v tej štatistike budú figurovať aj po dovŕšení 26 rokov a možno z nej už nikdy nezmiznú.

Pár slov k petícii odborov za referendum k Zákoníku práce

2011-02-05T08:14:00.006+01:00

Zbieranie podpisov pod odborársku petíciu o vyhlásení referenda k Zákonníku práce je už v plnom prúde. Hoci SME zavádza nadpisom, že jej osud je neistý, podľa vyjadrení zástupcov odborov to vyzerá to skôr naopak.

Čítal som dôvodovú správu k tej petícii. Píšu tam, že sa snažia obhájiť práva zamestnancov, ale skôr je z nej cítiť obavu o vlastné mocenské postavenie odborov. Dokonca sa odvolávajú na "práva odborov". Zamestnancom však môže byť jedno aké majú alebo nemajú práva odborári, keď väčšine z nich aj tak nikdy odbory poriadne nepomohli. V diskusiách zamestnancov na webe to vidíme opakovane. Nechcem tým povedať, že sa má právo kolektívneho vyjednávania zrušiť, ale v súčasnej podobe z neho majú výhodu akurát tí odboroví činitelia a ostatní len v minimálnej miere.

Ale poďme sa pozrieť na tie otázky petície:

1. Súhlasíte s tým, aby v Zákonníku práce, v Zákone o BOZP, v Zákone o inšpekcii práce zostali zachované nároky zamestnancov a ochrana zamestnancov minimálne v súčasnom rozsahu ?

Ktorý zamestnanec vie aké sú jeho nároky vo všetkých tých zákonoch? Väčšina zamestnancov (a aj viacerí odborári) nepozná ani Zákonník práce nieto ešte ostatné zákony. Čiže čo sa to ľudí vlastne pýtajú? Chcete aby bolo zachované niečo, o čom neviete povedať čo to je, ale MOŽNO je to pre vás výhodné? Nedokážem zodpovedne odpovedať na túto otázku, lebo by bol som si to všetko musel najskôr prejsť, aby som vedel, čo sa ma to pýtajú.

2. Súhlasíte s tým, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený na maximálne 35 hodín týždenne?

Zkracovanie pracovného času je dlhodobý trend, ktorý považujem za správny. Prakticky už vyše 150 rokov sa pracovný čas postupne skracuje z pôvodných tuším 16 hodín denne na súčasný cca 7 až 8 hodín (teda v západných krajinách, lebo v ázii je to o dosť horšie). Čiže tu by som súhlasil s postupom odborov. Zamestnanci, ktorí majú okrem práce aj dostatok voľného času pre seba sú výkonnejší a spokojnejší s prácou aj so sebou samým.

3. Súhlasíte s tým, aby rozsah nadčasovej práce stanovený zákonom bol maximálne 80 hodín v kalendárnom roku?

S týmto nesúhlasím. Dôvod môjho nesúhlasu je nasledovný: nemá zmysel diktovať ľuďom ako dlho chcú pracovať pokiaľ to je ich rozhodnutie. Samozrejme nepodporujem snahu zamestnávateľov o to, aby pre nich ľudia pracovali viac a zadarmo. Čiže vhodnejšia otázka podľa mňa by bola: Súhlasíte s tým, aby rozsah NEPLATENEJ nadčasovej práce stanovený zákonom bol maximálne 80 hodín v kalendárnom roku a rozsah PLATENEJ nadčasovej práce bol ponechaný na dohodu zamestnaca so zamestnávateľom alebo kolektívnu dohodu?

Potom by som odpovedal "áno". Samozrejme neočakávam, že odbory kvôli mne zmenia otázky (okrem iného by museli začať zbierať podpisy odznova).

Na základe tohoto krátkeho rozboru považujem petíciu odborov za narýchlo pripravenú a nedomyslenú a ako celok ju nemôžem podporiť.

Zmeny v Zákonníku práce

2011-02-02T19:20:00.004+01:00

Prevládajúci postoj ľudí k výkonu pracovných povinností

2010-10-25T10:22:00.003+02:00

Portál Práca na dosah robí prieskum na tému "Prevládajúci postoj ľudí k výkonu pracovných povinností". Uvádzajú, že jeho výsledky "Budú použité na návrh zlepšenia legislatívy v prospech spravodlivejšieho a ľudskejšieho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom." (Pevne verím, že to tak je.)

Veru, s tým by už bolo naozaj treba dačo urobiť. Dlhé roky sa trh práce vyvíja iba tým smerom, že ľudia sú redukovaní na pojem pracovnej sily, "ľudský zdroj", ktorý je v podstate ekvivalentný iným typom zdrojov - finančným, energetickým atď. Prestáva záležať na tom, že človek nie je bankovka ani liter benzínu, ale živá bytosť. A to je tragické.

Každý komu na tom záleží, aby sa niečo zmenilo, by sa toho prieskumu mal zúčastinť. Ale je to na vás, ste živé bytosti. Odkaz je tu:

http://www.pracanadosah.sk/prieskum/zp.php

AKTUALIZÁCIA (január 2011): Prieskum bol už uzatvorený, jeho výsledky sa práve pravdepodobne spracovávajú.

Pracovných miest bude ubúdať aj po skončení krízy

2010-04-06T07:40:00.000+02:00

Ako som už písal mechanizácia bude spôsobovať úbytok pracovných miest. Znamená to, že aj napriek odozneniu ekonomickej krízy a návratu k rastovému trendu existuje riziko, že budú ubúdať pracovné miesta naďalej.

Napríklad hypermarkety zavádzajú samoobslužné pokladnice. Je to samozrejme skúšobná prevádzka, ale čoskoro to bude bežný jav (podobne ako v iných krajinách EU). V najbližšej dobe chcú hypermarkety znižovať náklady tým, že eliminujú nutnosť zamestnávať pokladníkov. Prácu pokladníkov tak prenášajú čiastočne na stroje a čiastočne na zákazníka.

Uvidíme, čo bude nasledovať, ale predpokladám, že sa pokúsia aj ďalšie niektoré činnosti, ktoré vykonávali ich zamestnanci preniesť na zákazníkov.
A možno aj na dodávateľské subjekty, ktoré síce vďaka tomu budú mať zvýšené náklady, ale zároveň hypermarket bude požadovať stabilnú cenu podľa zmluvy, takže tie náklady sa nebudú môcť premietnuť do ceny. Automaticky to bude znamenať nižšiu mzdu pre zamestnanca dodávateľa alebo viac práce za tú istú mzdu.

Je mi z toho smutno. V honbe za ziskom sa z nášho sveta stáva neľútostný automat.

Oddelenie práce a mzdy

2010-03-04T10:52:00.000+01:00

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je pomer medzi počtom disponibilných nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest približne 67:1 (viď napr. článok na aktualne.sk).

Čiže na jedno pracovné miesto je 67 uchádzačov. A to je priemer, existujú odvetvia, kde sa hlásia stovky uchádzačov na jedno pracovné miesto. V tomto stave skutočne nepomôžu opatrenia proti diskriminácii (ako napríklad Anonymné životopisy). Zamestnávateľ nemá povinnosť pozvať na pohovor na jedno pracovné miesto stovky ľudí. Z dvesto alebo tristo uchádzačov pozve napríklad 10% a zvyšných 90% sa bude cítiť diskriminovaných. Čo sa s tým dá urobiť? Zmeníme desiatky zákonov alebo skôr pridáme desiatky nových zákonov? A pomôže to vôbec?

Nedostatok pracovných miest sa asi ťažko vyrieši zákonom. Je to záležitosť skôr vytvárania podmienok. A tie sú momentálne dosť zlé. Nielenže vláda komplikuje život aktívnym ľuďom ako sa dá (byrokracia, komplikovaná legislatíva, vysoké odvody, zlé súdnictvo, nekvalitné verejné služby atď. atď), ale celkový stav spoločnosti je taký, že sa odmeňuje iba práca, z ktorej je okamžitý hmotný úžitok. Akákoľvek činnosť, ktorá neprinesie výsledky hneď alebo je zdanlivo ťažko merateľná je odsúvaná na okraj záujmu a je platená zle alebo vôbec nie.

Práce je vlastne dosť, veď správy každý deň prinášajú informácie o množstve problémov, ktoré treba riešiť. Tak prečo je málo pracovných miest? Ako to, že máme stotisíce nezamestnaných a zároveň máme tisíce problémov, ktoré treba vyriešiť?

To sú podľa mňa otázky, ktorými sa politici majú zaoberať. Ak by to urobili, ak by sa to toho naozaj vážnym spôsobom pustili zistili by, že je vlastne veľkým problémom viazanie práce a mzdy. Pri takomto prístupe práca, za ktorú nikto nezaplatí nebude nikdy urobená a to ani vtedy, ak je životne dôležitá pre spoločnosť.

(Nenahovárajme si, že štát sa stará o takzvané veci vo verejnom záujme. Vidíme to predsa každý deň v našom okolí, že problémy sa neriešia. Zvyčajne ak sa niečo zmení, tak je zásluha skôr komunálnej aktivity - obec, mestská časť, občiaske združenia - tam je viac vidno aspoň aký taký efekt aj keď ešte je stále čo zlepšovať. Aj aktivačné práce poskytujú obce, t.j. aspoň trochu zmierňujú problém nezamestnanosti. Je pravda, že peniaze čiastočne poskytne štát, lenže to iba preto, že ich predtým obciam zobral - t.j. neumožnil dane vyberať obciam, ale si toto právo stále drží pre seba.)

Oddelenie pracovných výsledkov od vyplácania príjmu je niečo, čo v blízkej budúcnosti budeme musieť vyriešiť *. Ak to nespravíme, počty nezamestnaných narastú do ohromných čísel (vďaka automatizácii výroby). A takáto zlá životná situácia veľkého počtu ľudí povedie k sociálnym konfliktom.

Čísla z Ústredia práce sú preto varovaním pre nás všetkých. Musíme zmeniť postoj k práci a mzde - už nesmie byť priama závisloť jedného od druhého. Ak to neurobíme, čakajú našu spoločnosť zložité časy.

* Pre tých, ktorí by chceli poukázať na to, že to bude viesť k zanedbaniu povinností resp. zodpovednosti pri výkone práce pripomeniem, že tu nejde o to, aby sa podporovalo lajdáctvo a nezodpovednosť. Je možné uzavrieť zmluvy, ktoré zabezpečia hmotnú zodpovednosť osôb za škody spôsobené nedbalosťou.

O premene charakteru práce

2010-03-01T21:17:00.001+01:00

Anonymné životopisy - zase trochu o nich

2010-01-25T10:53:00.004+01:00

Téma sa tak trochu "zovuvynára" nakoľko sa KDH rozhodlo upresniť ako na to a Richard Sulík to okomentoval, že "mu nad tým zastáva rozum".

Ako som už spomenul v predchádzajúcich zamysleniach na túto tému, ja tiež nesúhlasím s takýmto prístupom riešenia problémov, t.j. eliminovať jav zvaný diskriminácia nariadeniami zhora (zákony, predpisy, príklazy), ale musím sa priznať, že to, čo KDH navrhuje, sa mi zdá ešte celkom "v pohode". Čakal som aj niečo horšie, čiže podľa mňa sa žiadna katastrofa nebude diať. Akurát to zase nebude fungovať.

Prečo? Pretože by niekto musel dohliadať na to, či zamestnávateľ dodržal aj tento zákon. A zase sa na to dohliadať nebude. Rovnako ako zamestnávatelia beztrestne môžu porušovať X zákonov každý deň a zamestnanci nemajú možnosti sa nejako obrániť, pretože ak by to chceli riešiť súdnou cestou, vďaka našim súdom uplynú roky, kým sa dopracujú k nejakému výsledku.

Doporučujem KDH radšej dať do poriadku súdnictvo, to im ide celkom dobre. Pretože ak bude zákon akokoľvek ústretový k zamestnancom, ak bude vymožiteľnosť práva taká aká je, tak je to úplne zbytočné. Nič sa nezmení.
Problematiku pracovného trhu nech ľudia z KDH buď najskôr premyslia viac do hĺbky a potom podávajú návrhy alebo nech to nechajú niekomu, kto má realistickejší pohľad na aktuálnu situáciu.

Podporujem protest autodopravcov

2010-01-11T08:45:00.007+01:00

Podporujem protestujúcich autodopravcov aj napriek tomu, že problémy so zablokovanými cestami komplikujú život aj mne.

Nemyslím si, že tie moje komplikácie pri cestovaní po meste sú až taký veľkým problémom. Skôr za veľký problém považujem to, že vláda zadala neuveriteľne predraženú zákazku a potom si chce chýbajúce peniaze vykompenzovať na všetkých občanoch - pretože zdražením prepravných poplatkov zdražie všetko, to je jasné.

Navyše títo dopravcovia sú prevažne jednotlivci alebo malé firmy, žiadne veľké zahraničné kolosy. Sú to domáci podnikatelia a živnostníci. Ako som už písal, myslím si, že ak chceme pre budúcnosť zabezpečiť aspoň čiastočnú vlastnú sebestačnosť a schopnosť presadiť sa, musíme podporovať domácich podnikateľov. Ale drahým, zle fungujúcim a nespravodlivo nastaveným mýtnym systémom to asi ťažko dosiahneme.

(Banner mám z blog.emdi.sk)

Doplnené - tento človek mi prehovoril z duše:

"Pán premiér, mýto je v poriadku, to obchodníci a dopravcovia kradnú"

Názov článku je samozrejme irónia. Aj keď je to dlhý článok, odporúčam si ho prečítať celý. Autor je riaditeľ spoločnosti DONA ("Dobrý nákup" - myslím, že mnohí z vás to poznajú), ktorá združuje malé domáce obchody pod jednou značkou, aby mohli konkurovať zahraničným obchodným reťazcom.

Znovu o anonymných životopisoch

2009-12-15T11:52:00.003+01:00

Asi pred dvoma týždňami som písal o tom, ako anonymné životopisy nie že nezlepšia, ale doslova zhoršia diskrimináciu na trhu práce. Dnes o tom písalo už aj SME.sk.

V článku sú vyjadrenia personalistov, zamestnávateľov a politikov. Všetci si myslia, že to buď situáciu nezmení alebo skôr skomplikuje pre obe strany. Ale to vlastne nie je až také dôležité. Najdôležitejšia je podľa mňa veta, ktorú vyslovil pán Páleník z Inštitútu zamestnanosti:

Starší ľudia s počítačmi a cudzími jazykmi nevyrastali, a tak majú objektívne problémy na trhu práce.

Podľa mňa je to jedna z hlavných príčin súčasného stavu - stavu kedy si ľudia z vekovej kategórie 50 a viac rokov omnoho ťažšie hľadajú prácu. Rozobrať príčiny tohoto stavu by samozrejme bolo na "dlhší článok" a netreba v tom vždy vidieť iba neschopnosť alebo iné subjektívne príčiny jednotlivcov. V tejto chvíli k tomu poviem iba toľko, že osobný rozvoj a vzdelávanie pomôžu zvýšiť šance každého človeka bez ohľadu na jeho vek pohlavie, rasu, národnosť alebo akékoľvek iné "hendikepy", ktoré by mohli zaviniť jeho diskrimináciu. A častokrát je to jediná vec na ktorú takto diskriminovaní ľudia majú dosah, väčšina ostatných faktorov, ktoré vytvárajú diskriminačné prostredie je mimo sféry vplyvu bežných ľudí.

Ak teda tí, ktorí sa cítia diskriminovaní na tru práce nechcú len čakať, kým niekto iný nájde riešenie (nájde ho niekto niekedy vôbec?), môžu si pomôcť práve touto cestou - cestou osobného rozvoja a vzdelávania. Nie je to rýchla ani jednoduchá cesta, ale je spoľahlivá a v konečnom dôsledku bude mať priaznivý dopad aj na ostatné oblasti života týchto ľudí.

Anonymné životopisy posilnia diskrimináciu

2009-11-29T16:16:00.002+01:00

KDH navrhuje zaviesť špeciálny anonymný životopis ako nástroj na prevenciu diskriminacie niektorých skupín uchádzačov o zamestnanie (ľudia na 50 rokov, mladé ženy, ktoré možno pôjdu na materskú dovolenku a pod.). Chcú to dosiahnuť tým, že ak daný uchádzač neuvedie svoj vek, pohlavie a meno, tak ho možno zamestnávateľ pozve na pohovor na základe uchádzačom uvedených skúseností atď.
Toto je veľký omyl a ako každá takáto nadiktovaná podmienka bude mať vážne dopady na tieto diskriminované skupiny. Dovody sú napríklad tieto:

Povedzme, že zamestnávateľ naozaj pozve takéhoto anonymného uchádzača o zamestnanie na pohovor. Keď vo dverách uvidí, že je to osoba spadajúca do "nežiadúcej kategórie" (viď vyššie) tak to odbije párminútovým rozhovorom a je koniec. Uchádzačove šance sa nezvýšia, len zbytočne bude mať náklady na cestu a stratí čas.
Čo bude brániť uchádzačom, ktorí nie sú v kategórii "nežiadúci", aby dobrovoľne uviedli spomenuté údaje a tým získali ďalšiu výhodu oproti ostatným? Zamestnávatelia určite budú preferovať neanonymných uchádzačov, čiže opäť sa znížia šance tých, ktorých by takýmto opatrením mal zákon chrániť. Tým sa dokonca vytvorí akási automatická selekcia - anonymné životopisy pôjdu rovno do koša (resp. odstránených položiek emailového klienta).
Naša spoločnosť je na nešťastie postavená na dravej súťaži (spomeňte si na Darwinov prirodzený výber, prežitie silnejšieho jedinca). Takáto bezohľadná súťaž, je navyše podporovaná zo všetkých strán - reklamou, vzdelávacím systémom a samotnou štruktúrou trhu práce a spôsobom ako ho štát spravuje. Máme tu úrady práce, služby zamestnanosti, sociálne podniky a ďalšie výmysly, ktoré pomáhajú niektorým šťastlivcom alebo vyvoleným a ostatní zostávajú naďalej ponechaní svojmu osudu.

Zdá sa, že sa takáto situácia odrazu KDH nepáči a chcú s tým niečo urobiť. Ale neboli to náhodou oni, kto sem priviedol zahraničných investorov a práve títo investori robia takúto selekciu? Ktoré firmy najviac preferujú mužov od 25 - 50 rokov ako zamestnancov? Ktoré podniky chápu Slovensko len ako montážnu halu a potrebujú len tú najproduktívnejšiu časť našej populácie na dosiahnutie svojich investičných zámerov?
Ako som už minule spomenul strany by mali podporovať našu domácu sebestačnosť v čo najväčšej miere a potom by sme dokázali vyriešiť aj tieto problémy. Ale zákonom nariadené anonymné životopisy určite takúto sebestačnosť nevytvoria.

Povinné očkovanie zdravotných pracovníkov - diktatúra vitaj späť?

2009-11-18T23:14:00.001+01:00

Toto asi na prvý pohľad bude vyzerať ako nesúvisiace, ale predsa: odporúčam návštevu webstránky Riziká očkovania a pozorné prečítanie súvisiacich informácií.

Ide mi o toto: objavujú sa správy, ktoré hovoria o tom, že zamestnanci v zdravotníctve a v sociálnych službách budú povinne očkovaní proti "akože chrípkovej epidémii" (pár desiatok nakazených ľudí má byť epidémia?) aj napriek tomu, že s tým nesúhlasia. Zamestnávateľ nemá právo takéto veci nariadiť, je to v rozpore viacerými zákonmi (zákonník práce, zákon o zdravotnej starostlivosti) a tiež ústavnými právami. Navyše je očkovacia látka pochybná - samotní výrobcovia sa za ňu nechcú zaručiť.

Len včera sme oslávili 20 rokov od pádu totalitného režimu a už zase ľuďom niekto ide diktovať čo majú robiť a navyše v takej závažnej oblasti ako je zdravie?!

Politici neveria nám a my im máme veriť?

2009-10-25T07:50:00.011+01:00

Ak sledujete politické dianie, tak ste si pravdepodobne všimli, že sa veľa hovorí o tom, aké opatrenia treba prijať, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a tým sa zvrátil negatívny vývoj zamestnanosti. Politici (koaliční aj opoziční) dávajú rôzne návrhy riešení ako prilákať nových investorov zo zahraničia. Hovorí sa o miliardových podporách a účelových zmenách zákonov.
Ja to nechápem! Zase ideme tou istou cestou ako predchádzajúce roky: najskôr chceme, aby sem zahraničné firmy prišli (dokonca bez ohľadu na, to v čom podnikajú - viď. Slovenské Las Vegas), dáme im dotácie a úľavy na daniach a zmeníme kvôli ním naše zákony a potom budeme nadávať, že vyťahujú zisky do zahraničia a neplatia tu dane. A na domácich podnikateľov kašleme! Myslím to úplne vážne! Nespomínam si na jediné opatrenie, ktoré by podporilo rozvoj domáceho podnikania alebo dalo iný impulz, aby sme vytvárali firmy a pracovné miesta našimi vlastnými silami. Korupčné škandály a rozdávanie miliárd gaunerským slovenských tiežpodnikateľom samozrejme nerátam.
Ideme sústrediť svoje sily a prostriedky na to, aby sme posilnili našu závislosť na zahraničí. Ktorý človek zámerne robí to, aby sa stal závislým od svojho suseda? Aby musel čakať kým mu nakúpi a poupratuje? A ak to ten sused neurobí tak bude žiť v špine a bude hladovať?
To je presne to čo robíme.
Prečo vlastne naši politici neustále hovoria o zahraničných investoroch a vôbec nehovoria o domácich podnikateľoch? Mám pocit, že naši politici neveria tomu, že dokážeme byť aspoň trochu sebestační. Jednoducho si myslia, že jediný spôsob ako "rýchlo znížiť nezamestnanosť" je dovliecť sem ďalšie výrobné linky. A to platí pre celé politické spektrum vrátane národne zameraných strán.
Je to katastrofa! A musím sa spýtať, či takíto politici (opäť nezáleží na tom či je to koalícia alebo opozícia) si vôbec zaslúžia viesť túto krajinu. Politici neveria nám a my im máme veriť? Takto to nefunguje. Takto nie.
Ja viem, že nie je ľahké vytvoriť také podmienky, aby tu vzniklo desaťtisíc firiem, z ktorých každá zamestná napríklad desať ľudí a tým budeme mať o stotisíc pracovných miest viac. Ale ak politici nezačnú veriť v schopnosti občanov tejto krajiny byť do istej miery sebestačnými, napríklad aj v tvorbe pracovných miest, tak to bude stále horšie. A nejde len o hospodárske pomery. Katastrofálne dôsledky to bude mať aj na morálne hodnoty. Jednak preto, že sa budeme vždy považovať len za posluhovačov zahraničných magnátov, druhoradých pracovníkov. A tiež preto, že každý slovenský občan, ktorý niečo bude chcieť dokázať v podnikaní, pôjde na to práve cestou korupcie, podvodu a zločinu, lebo bude mať pocit, že to ani inak nejde.
Hovorí sa, že dobrý politik musí byť aj vizionár, že musí vidieť veci také, aké ešte nie sú, ale akými sa raz stanú. Musí vidieť potenciál, možnosť, že sa niečo môže stať. Nájde sa aspoň jeden zo súčasných politikov, ktorý v nás - slovenských občanoch - naozaj úprimne (bez pretvarovania a populizmu) vidí možnosť byť sebestačnými?
Budem na to čakať a pozorne sledovať politikov. Dúfam, že si tento postoj osvoja aj ďalší občania SR. Pretože, ak sa taký politik nájde, môže to byť známka, že to myslí s našou krajinou dobre.

Svetový pochod za mier a nenásilie

2009-10-21T15:19:00.005+02:00

Podporujem akciu Svetový pochod za mier a nenásilie. Požiadavky Pochodu sú:

Likvidácia nukleárneho arzenálu - globálne jadrové odzbrojenie.
Okamžité stiahnutie inváznych vojsk z okupovaných území.
Postupné proporcionálne znižovanie počtu konvenčných zbraní.
Podpis zmlúv o neútočení medzi národmi a zastavenie používania vojen ako prostriedku riešenia konfliktov.

Konflikty samozrejme vznikajú aj na iných ako medzištátnych / medzinárodných úrovniach, vrátane úrovne zamestnanec - zamestnávateľ. Preto by bolo vhodné, aby nielen vlády a politici, ale aby sme my všetci upustili od akéhokoľvek agresívneho jednania a nahradili ho konštruktívnejšou formou. Násiliu v živote sa nevyhneme, ak nie sme ochotní sa ho vzdať v každej oblasti života. Ak zostane hoci len v jednej jedinej živnotnej oblasti tak skôr či neskôr toto násilie prerastie do ostatných.

Nejako začať treba a preto Pochod podporujem. Podporte ho, prosím, aj vy, ak vám záleží na tom, aby začalo násilie zo sveta postupne miznúť.

Aktualizované 4.11.2009: slovenská skupina na Facebooku

Zmena šablóny blogu

2009-10-13T10:20:00.002+02:00

Mal som pocit, že to chcelo trochu osviežiť, tak som zmenil šablónu.

Pre tých, ktorí by si tiež chceli blogger šablónu zmeniť, zaujímavé FREE šablóny nájdete na stránke btemplates.com.

Ak neviete ako na to tak tu je stručný návod: zmena šablóny je jednoduchá, stačí nahrať novú šablónu (musí to byť XML subor) v časti "Rozloženie - Upraviť - Odovzdajte šablónu zo súboru na vašom pevnom disku". Len si treba dať pozor na to, či je nová šablóna kompatibilná s vašimi prvkami stránky (tzv. widgety), pretože ak nie je, hlavne ak máte vytvorené nejaké vlastné, tak o ne prídete. Systém vás na to upozorní, čiže si to musíte potom premyslieť. Samozrejme vždy je možné po nahratí novej šablóny jednotlivé widgety nadefinovať v novej šablóne nanovo v časti "Rozloženie - Prvky stránky".

Alebo upraviť zrojový kód šablóny, ale to už nie je také jednoduché - potrebujete na to aspoň základné znalosti HTML a CSS. Ak ich nemáte tak to v tejto chvíli nemá zmysel popisovať, ak ich máte, pravdepodobne aj sami prídete na to ako zdrojový kód šablóny modifikovať.

Petícia za nepodpísanie Lisabonskej zmluvy

2009-10-08T12:29:00.005+02:00

Český prezident Václav Klaus má v súčasnosti asi jediný možnosť zastaviť Lisabonskú zmluvu, ktorá je obdobou Európskej ústavnej zmluvy a dáva nedemokratické právomoci Bruselským úradníkom. Z rôznych strán na neho vyvíjajú nátlak "aby nerobil problémy". Potrebuje morálnu podporu, ktorú mu môže vyjadriť každý, kto sympatizuje s jeho úsilím.

Ak vám záleží na udržaní slobody v Európe podporte prosím Petíciu za nepodpísanie Lisabonskej zmluvy. Ja som to už urobil.

Občanov nespokojných s Lisabonskou zmluvou pribúda a sú z celej Európskej Únie. Ďalšia PETÍCIA OBČANOV ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE PROTI PRIJATIU LISABONSKEJ ZMLUVY.

Podpora šikanovaných sudcov

2009-10-07T09:19:00.007+02:00

Krivé zrkadlo = krivá realita

2009-10-04T10:40:00.020+02:00

Štatistický úrad zverejňuje údaje o zamestnanosti a nezamestnanosti. Okrem toho, že niektorí tieto údaje považujú za nepresné (diskutuje sa o metodike, čo započítať a čo nie atď.), podľa mňa tu je ešte ďalší problém: údaje sa svojou podstatou stále viac vzdaľujú od každodennej reality.

"Je potrebné usilovať o pojmy, ktoré sú úplne preniknuté skutočnosťou."
- Rudolf Steiner

Realita verzus štatistika

Miera nezamestnanosti odráža stav na trhu práce ako krivé zrkadlo. Neukazuje všetko a aj z toho čo ukazuje, iba časť môžeme považovať za hodnoverné údaje, z ktorých sa dá urobiť nejaký úsudok. Rovnako ako HDP ani miera nezamestnanosti vôbec nevyjadruje bohatstvo obyvateľov krajiny. Handrkovať sa o tom, či treba zarátať aj takú alebo onakú kategóriu ľudí je v podstate zbytočné.

To hlavné čo potrebujeme vedieť je: máme tu určitý počet ľudí v produktívnom veku - aké percento z nich nemôže uplatniť svoj tvorivý potenciál a teda nemajú možnosť vytvárať zmysluplné hodnoty? Čiže podľa mňa sem napríklad patria aj ľudia:

ktorí sa nechali vypísať na PN aj keď nie sú chorí,
ktorých živí rodina a nie sú v evidencii úradu práce (z rôznych dôvodov, napr. aj preto, že sú vážne chorí alebo, že nechcú pracovať),
ktorí robia na živnosť, ale v skutočnosti nepodnikajú len vyšli v ústrety zamestnávateľovi (alebo boli prinútení???), aby ich mohol na krátke obdobia prepustiť a znovu prijať
ktorí pracujú na čiastočný úväzok alebo prijmú jednorázové či rôzne podradné podradné brigády, aby zarobili aspoň pár eur.

To všetko sú ľudia bez plného využitia tvorivého potenciálu. Zvyčajne to vôbec nie je ich chyba a ak áno, tak len čiastočne. Jednou z príčin je práve ten pohľad "cez čísla": týchto dáme do tejto kolónky, týchto do tejto a práca je hotová... Ale čo ľudia, čo životná realita? Na tej už zdá sa nezáleží, hlavné je, že v médiách sa môžu predvádzať také alebo onaké číselné udaje, tabuľky a grafy.

Ak chceme reálne zhodnotiť situáciu, nemôžeme to robiť iba podľa čísiel. Čísla nie sú príčinami, dokonca častokrát nie sú ani indikátormi. Niektoré číselné ukazovatele je potrebné nahradiť inými ukazovateľmi, ktoré budú pochádzať z reálneho života a nie zo štatistických prieskumov.

Príkladom takéhoto vychádzania z reality je sledovanie ekonomickej aktivity podľa intenzity svetelného vyžarovania v noci. Minimálne ako inšpirácia je to užitočné, pretože tu sa pre nami skutočne ukazuje realita.

Dve hlavné príčiny aktuálneho stavu vidím v tom, že vzdelávanie a legislatíva veľmi zaostávajú za spoločenským vývojom. Keď sa hlbšie zamyslíte nad tým, že napríklad pracovné pozície, ktoré sú najžiadanejšie, ešte pred niekoľkými rokmi prakticky neexistovali (viď "Did you know 3.0" video), pevne verím, že pochopíte čo tým myslím.

Zaostávanie vzdelávania

Následkom zaostávania vzdelávania za realitou je to, že ľudia nie sú pripravení na prácu, ktorú urobiť treba (nemajú potrebné znalosti, nenadobudli skúsenosti v danej oblasti). Buď vôbec nevedia ako sa uplatniť alebo sa snažia uplatniť tam, kde je už ponuka pracovných schopností príliš veľká (napr. ekonómovia-absolventi a čoskoro sa k nim pridajú aj absolventi právnických škôl).

V súčasnosti je typické, že mnohí nerobia to, čo študovali. Veľmi sa už nad tým nepozastavujeme, ale mali by sme, pretože to je jasný dôkaz, že časť štúdia (myslím tým stredoškolské a vysokoškolské) bola zbytočná, čo znamená vyhodené peniaze, ktoré sa mohli použiť na niečo iné.

A nie sú to malé sumy, jeden semester / trimester / polrok stojí 1000 a viac eur na študenta - môžu to byť aj miliardy eur.

Zaostávanie legislatívy

Zaostávanie legislatívy zase spôsobuje neistotu a zmätok na trhu práce (samotný názov "trh práce" je problémový a zastaralý, ale o tom inokedy). Napríklad je dôležitá otázka: prečo vzniká tlak na zamestnancov, aby si založili živnosť, čiže aby začali podnikať? Okrem toho, že pri zachovaní súčasných štatistických postupov takýto jav zásadným spôsobom skresľuje obraz o realite (zdanlivo je veľa podnikateľov), vyvoláva to mnoho zamestnávateľsko-zamestnaneckých konfliktov, ktoré majú tendenciu sa vyostrovať.

Na jednej strane je neférové a v rozpore zo zákonom nútiť niekoho, aby si založil živnosť a pracoval ako subdodávateľ a na druhej strane je to racionálne a dôležité opatrenie pre danú organizáciu, aby pracovala efektívnejšie a možno (?) sa tak zachránila pred krachom.

Pretože neexistuje zákonná úprava, ktorá by umožňovala takú formu zamestnaneckého pomeru, ktorá je flexibilnejšia ako bežný pracovný pomer, realita si vynúti náhradné riešenie - vo forme "práce na živnosť", čo je oxymoron, čiže nelogické protirečenie, pretože buď pracujete alebo podnikáte. Zákonodarná a výkonná moc sa tieto javy snaží potlačiť a trestať, ale to je hlúpe a navyše zbytočné. Múdrejšie by bolo analyzovať potreby oboch strán a vytvoriť zákonné úpravy, ktoré by tento stav regulovali správnym spôsobom. Aj niektorí zamestnanci by uvítali takúto formu zamestnávania, ale keďže im to zákony neumožňujú uchýli a sa k náhradnému riešeniu vo forme živnosti a podstupujú veľké riziko (častokrát si to nie celkom uvedomujú) a nemajú žiadnu zákonnú ochranu.

Zmena tohoto stavu je nevyhnutná - čím dlhšie potrvá doba presadenia zmeny, tým viac sa bude realita kriviť, čiže budú narastať zmätky a konflikty v zamestnaneckých vzťahoch. A nijaké zverejňovanie lepších alebo horších čísiel neprispeje k riešeniu.

Zamestnanie dôležitejšie ako ľudský život?

2009-09-29T11:55:00.008+02:00

Tragická správa o pribúdajúcich samovraždách vo France Telecom ma prinútila opäť sa zamyslieť nad tým, čo vlastne pre človeka znamená zamestnanie. Nie je predsa veľmi logické, aby si niekto vzal život kvôli nevhodným podmienkam na pracovisku. Veď môže prácu zmeniť aj napriek tomu, že v dnešnej dobe je to stále ťažšie. Ale určite to nie je dôvod na samovraždu. Iba ak...

Iba ak sa tí nešťastní ľudia stali závislými na tom konkrétnom zamestnaní - a to nielen finančne, ale celou svojou bytosťou. Nevedeli si ďalej predstaviť život bez tohoto zamestnania a pokračovanie v tom zamestnaní sa stalo rovnako neznesiteľným.

Je šialené, že sa niečo také môže stať (tým skôr, že to je vo Francúzsku, kde sa heslo "Sloboda rovnosť, bratstvo" stalo hybnou silou obrovských spoločenských zmien počas storočí). Znamená to, že títo ľudia sa stali otrokmi zamestnania, že zamestnanie sa pre nich stalo hodnotnejšie ako ich bytie, ich život (alebo prinajmenšom rovnako cenné).

Ja samozrejme viem, že je životnou nutnosťou mať nejaké peniaze (je to doslova otázka prežitia) a že peniaze sa zarábajú napríklad aj prostredníctvom zamestnania. Ale som presvedčený o tom, že neplatí vzorec "zamestananie = peniaze = život" (*). Platí "zamestnanie + mnoho ďalšieho = život", zamestnanie je len jedna zo súčastí života.

A tu sa dostávam k podstate: pre niektorých (a možno mnohých) z nás sa stalo zamestnanie ekvivalentom života. Bez zamestnania začíname mať pocit, že nežijeme. Ale to je úplná katastrofa, úplné prekrútenie podstaty práce ako životnej súčasti. Začíname by úplne vážne ako stroje. Ak stroj nedostane prácu, je nehybný - ako mŕtvy. Ale človek nie je stroj.

Toto je nebezpečný jav súčasného spoločenského usporiadania. Jednak preto, že vďaka nemu možno ľahšie ovládať masy, čiže sa zvyšuje riziko príchodu diktátora (viď. Hitler, ktorý podobnú situáciu využil) ale hlavne preto, že takýto stav degraduje ľudskú dôstojnosť zásadným spôsobom.

Jednu z príčin vidím v absolútne nedostatočnej legislatíve, ktorá zaostáva za realitou o celé desaťročia (na Slovensku minimálne o dve) . Zákony upravujúce podmienky a vzťahy tzv. trhu práce sú z priemyselnej doby a my tu máme dobu informačnú. Bude ich treba zmeniť, celý zákonník práce a súvisiace zákony bude treba vyhodiť do koša a napísať nanovo. Takto to ďalej nejde.

V prvom rade bude treba prestať obchodovať s prácou - s pracovným výkonom - a priznať si, že zamestnanci, podobne ako zamestnávatelia, predávajú nie svoju prácu, ale výsledky tejto práce. A zamestnávateľ nemá nárok na nič iné iba na to, aby si tieto výsledky kúpil. Nemá nárok na zamestnancove telo a dušu. Nemôže túto dušu uchvátiť ako nejaký démon (násilným ovládaním, neustálou kontrolou, sledovaním, používaním teroru, psychickej manipulácie, nátlaku a mediálnej manipulácie atď.) a vrhnúť do priepasti keď ju už nepotrebuje.

Rodinám nešťastných ľudí, ktorí si vzali život kvôli podmienkam v zamestnaní, vyjadrujem úprimnú sústrasť.

------------------------------------------------------------------------

*) A tých, čo by chceli poukázať na môj slogan odkazujem na citát Elberta Hubbarda: "Pracuj, aby si sa niekým stal a nie aby si niečo získal." Kariéra a teda aj zamestnanie je prostriedkom ako sa stať lepším človekom - viesť lepší život.

Zamestnanci majú pracovat zadarmo? 4. časť

2009-09-01T15:02:00.004+02:00

Moje slová sa, žiaľbohu, potvrdili: SkyEurope, jedna z firiem, ktorá žiadala zamestnancov, aby ju zachránili (t.j. v tomto prípade aby súhlasili s odkladom vyplatenia miezd), skrachovala. Podľa môjho názoru nebola šanca, aby zamestnanci zachránili potápajúcu sa firmu, ktorú jej majitelia a manažéri neboli schopní udržať (dlhodobo odkladali reštrukturalizáciu, špekulovali, nevedeli sa dohodnúť). Teraz zamestnanci, ktorí súhlasili s odložením výplat pravdepodobne už nikdy svoje peniaze neuvidia.

Pre dobrotu - na žobrotu, ako sa hovorí. Ale je to najmä o tom, ako si zamestnávatelia vždy spomenú na zamestnancov a na to, že sú súčasťou firmy hlavne keď je zle. Kým je dobre, tak ich neberú ako súčasť - a hlavne nie ako rovnocenných partnerov, ktorými však bezpochyby musia byť, ak má organizácia a celý obchod fungovať dobre a prospešne pre všetky zúčastnené strany.

Zamestnanci, ktorí prišli "vďaka" SkyEurope o svoje peniaze (bez ohľadu na to, či sa jedná o veľkú alebo malú sumu), majú môj úprimný súcit. Zároveň si zamestnancov dovolím vyzvať, aby si vzali z tejto situácie ponaučenie, pevne verím, že to urobia.

Držím im palce a prajem im, aby si našli zamestnávateľa, ktorý ich bude vždy považovať za partnerov.

Tu sú odkazy na predchádzajúce články súvisiace s touto témou.

Majú zamestnanci kvôli kríze pracovať zadarmo? 1. časť.

Majú zamestnanci kvôli kríze pracovať zadarmo? 2. časť.

Majú zamestnanci kvôli kríze pracovať zadarmo? 3. časť.

Je doba veľkých zmien - aj v zamestnaneckej oblasti

2009-08-16T12:21:00.012+02:00

Ďalšia firma prosí zamestnancov, aby ju zachránili. Tentoraz však nechcem o tom hovoriť detailne, situácia je podobná ako minule.

Napadlo ma však toto: neprichádza konečne doba kedy si firmy uvedomia, že zamestnanci nie sú len platenou silou, súčiastkou, ktorú možno vymeniť a ide sa ďalej?

Podľa mňa sa toto začína v plnej sile ukazovať. Tak ako si firmy musia vážiť zákazníkov a dodávateľov (alebo by si mali ak chcú dlhodobo prosperovať) a snažiť sa s nimi vychádzať a vytvárať podmienky pre obojstranne prospešnú spoluprácu, tak to musí byť aj so zamestnancami. Zamestnanci musia cítiť, že nie sú iba kolečko v stroji, ktoré majitelia nahradia kedy sa im zachce.

V skutočnosti si firma od zamestnancov kupuje výsledky ich práce, preto s nimi musí jednať tak férovo ako s ostatnými dodávateľmi.

A ak sa toto zásadne nezmení tak čoskoro príde doba kedy zamestnanci budú pracovať pre viacerých zamestnávateľov súčasne (nie v pracovných pomeroch ako to poznáme dnes ale v iných právnych vzťahoch) a na zamestnaneckú lojalitu možno potom zabudnúť.Nebude existovať pevný pracovný čas a vyhrážky o prepustení alebo nátlak podobného typu nebude mať zmysel.

Už dnes je problém zohnať schopných, kvalifikovaných a hlavne zodpovedných pracovníkov a toto sa bude stupňovať. Schopní budú tak vzácni, že jednoducho si málo firiem bude môcť dovoliť platiť takýchto ľudí na plný úväzok - to bude príliš drahé. Preto títo ľudia budú deliť svoj čas medzi viacerých zamestnávateľov - povedzme troch, štyroch alebo piatich. Náznaky už tu existujú, keď rôzni odborníci pracujú na zákazku (programátori, architekti, technici a pod.). Len ešte na takúto formu neexistuje legislatíva, pretože zákon je ako vždy ďaleko pozadu za realitou. Ešte sa to považuje za obchodnú činnosť, čo je samozrejme hlúposť.

Ak vás táto téma zaujíma bližšie, odporúčam nasledujúce dokumenty:

Kreatívna práca (PDF)

Moderný pracovný svet (PDF)

Nenechajte sa vykopnúť bez odstupného

2009-08-03T11:17:00.010+02:00

Tento rok sa v diskusiách o zamestnaní (napr. tu Nárok na odstupné alebo mnoho tém na Porade) často objavujú otázky týkajúce sa toho, ako neprísť o odstupné, keď vás zamestnávateľ prepustí. Zhrniem tu niektoré základné pokyny. Upozorňujem, že nejde o nejakú právnu analýzu, skôr praktické rady, ktorými sa môže riadiť každý kto sa ocitne v takej situácii.

Odstupné vám patrí v prípade, ak vás zamestnávateľ prepustí kvôli rušeniu firmy alebo kvôli znižovaniu stavov (nadbytočnosť pracovníka) alebo kvôli tomu, že na základe lekárskeho posudku už nemôžete vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. V dnešnej dobe sú aktuálne hlavne prvé dva dôvody prepustenia, v Zákonníku práce je to uvedené v §63 odstavec 1 písmená A a B.

Pri takomto prepustení teda máte nárok na odstupné vo výške buď dvoch priemerných platov alebo troch priemerných platov ak váš pracovný pomer trval dlhšie ako 5 rokov.
Zároveň platí aj výpovedná doba, čiže vás nemôžu prepustiť okamžite.
Vo všeobecnosti je najvýhodnejšie nechať zamestnávateľa, aby vám dal výpoveď.
Ak pre to nemáte dobrý dôvod (napr. že už máte dohodnutú inú prácu) nie je pre vás výhodné súhlasiť s nejakou dohodou, ktorá ruší výpovednú dobu a stanoví dátum konca pracovného pomeru.
Ak takú dohodu predsa podpíšete uistite sa, že tam je uvedený správny dôvod (ako sú uvedené vyššie), lebo inak prídete o odstupné.
A nezabúdajte, že dohoda je dobrovoľný akt, jedna strana nemôže druhú prinútiť dohodu podpísať, pretože ak to urobí tak je to neplatný dokument. Čiže ak vás k tomu zamestnávateľ núti vyhrážkami tak mu odpovedzte, že takto podpísaná dohoda bude neplatná a nakoniec vám ešte bude musieť uhradiť škodu.
Aj počas výpovednej doby pracujte disciplinovane a zodpovedne, pretože ak budete zanedbávať svoje povinnosti, môže vám zamestnávateľ zmeniť dôvod výpovede na porušenie pracovnej disciplíny a prídete o odstupné.
A ešte jedna pripomienka: zamestnanec samotný nemôže podať výpoveď pre nadbytočnosť alebo dokonca pre rušenie firmy. Niekomu sa môže zdať absurdné, že to vôbec spomínam, ale diskusiách položili aj takú otázku. A vôbec, ak dá výpoveď zamestnanec, tak odstupné nedostane bez ohľadu na dôvod.

Ešte by som chcel povedať pár slov k tomu, ako by ste mohli naložiť čo najlepšie s odstupným, ktoré dostanete. Odstupné vo výške dvoch platov môže byť celkom slušná suma, aj pri minimálnej mzde je to viac ako 500 EUR (16000 Sk) čiže sa oplatí pouvažovať čo s ním.

Nedoporučujem si dopriať za odstupné nejakú drahú dovolenku, sú to vyhodené peniaze, ktoré vám neskôr budú chýbať. Oddych si doprajte, ak ho potrebujete, ale nepoužite na to viac ako polovicu odstupného, ak je to možné tak ešte menej.A najlepšie bude ak tú dovolenku spojíte so zlepšovaním svojich jazykových schopností.
Zaplaťte si nejaké intenzívne školenie, ktoré vám pomôže rozšíriť vaše možnosti a teda aj šancu na nájdenie novej práce.
Obnovte si svoj šatník, navštívte vizážistu, kaderníka a pod ale opäť - nie je dobré na to minúť celé odstupné.
Odložte si ich do rezervy, z ktorej môžete čerpať, ak by hľadanie novej práce trvalo dlhšie ako dostávate podporu.

Môžete to spraviť tak, že si tie peniaze rozdelíte na niekoľko častí a využijete všetky možnosti súčasne.

Držím palce všetkým, ktorí práve prechádzajú touto náročnou etapou pracovného života.

Budovanie kariéry je o spolupráci

2009-07-26T09:54:00.007+02:00

Jeden aspekt karierizmu (ako sa tento pojem všeobecne chápe) je, že karierista sa snaží dostať "hore"takzvane po chrbtoch druhých, čiže ich vypočítavo zneužije na svoje ciele a potom ich odvrhne.

Považujem to za hlboké nepochopenie princípov budovania kariéry. Pripúšťam, že niektorí ľudia to tak naozaj robia, ale oni sa mýlia ak si myslia, že je to spôsob ako si vybudovať stabilnú kariéru.

Myslím, že to bol Boris Jelcin, ktorý povedal: Môžete si postaviť trón z bodákov, ale nemôžete na ňom dlho sedieť. Nie že by som toho človeka ktovie ako obdivoval, ale ten citát je podľa mňa výstižný a vhodný aj pre túto situáciu.

Žiaden človek, ktorý sa dostal "hore" pomocou ubližovania a zneužívania druhých, sa tam nemôže dlho udržať.

Dôvodov je hneď niekoľko:

Skôr či neskôr aj takýto človek urobí chybu, ktorá sa proti nemu obráti a potom mu nikto nepomôže, nikto ho nepodrží.
Určite sa časom nájde človek niektorazenia ako on, ale dravejší a bezohľadnejší a ten ho "zosadí".
Aj napriek zdanlivému úspechu (a tímu pätolízačov, ktorí sa vždy nájdu) sa tento človek nakoniec bude cítiť osamelý a radosť z toho, čo dosiahol pominie, príde demotivácia a to bude koniec.

Budovanie kariéry je ako horolezectvo, treba si navzájom pomáhať, aby ani jeden nespadol a nestrhol tak prípadne aj ostatných do priepasti. Je to tímová práca a čím viac si kolegovia pomáhajú tým viac sa im všetkým darí.

Samozrejme, že nebudú všetci na vedúcich pozíciach, ale treba si uvedomiť, že skutočne nie každý v danej chvíli dokáže byť dobrý manažér (môže sa to však naučiť). Ak je manažérom ten správny človek, ktorý vyšiel práve z takejto tímovej spolupráce, tak jeho podriadení budú mať výborné pracovné podmienky a pracovná atmosféra bude motivujúa, čo dáva predpoklad na dobré výsledky a teda aj odmeny za prácu. Takýto manažér nesmie nikdy zabudnúť, vďaka komu sa dostal na svoju pozíciu, inak sa to celé zmení na ten negatívny scenár.

Určite je dôležité, aby takúto tímovú prácu podporovala aj samotná firma spôsobom ako je organizovaná a akú má firemnú kultúru. Pretože je ťažké takto spolupracovať ak vedenie a celková filozofia firmy idú proti tomuto duchu.

Dve zamestnania súčasne - je to dobré pre vašu kariéru?

2009-07-12T15:24:00.005+02:00

Z pohľadu prospešnosti pri budovaní kariéry nemá zmysel vziať druhé zamestnanie na polovičný úväzok, brigádu a pod. iba kvôli peniazom. Samozrejme ak ste v situácii, že váš súčasný príjem nestačí pokryť finančné potreby, môžete to riešiť aj ďalším úväzkom - otázkou je, že či sa naozaj problém vyrieši, pretože možno je v takom prípade problém v tom pôvodnom zamestnaní.

Nemá veľký zmysel pracovať v zamestnaní, ktorého plat nepokryje vaše finančné potreby a nároky (za predpokladu, že tieto nároky sú v rozumných medziach samozrejme).

Ale poďme k dôvodu, ktorý ja považujem za rozumné a oprávnené na to, aby ste si "zariadili" druhé zamestnanie.

V duchu mojej karieristickej filozofie odporúčam nájsť si druhé zamestnanie, kde sa niečo nové a užitočné naučíte, kde nadobudnete nové skúsenosti. A peniaze nech sú len dodatočný bonus k týmto poznatkom a skúsenostiam. Malo by to príjemné práca (príjemná pre vás, aby ste to nešli na druhú "šichtu s nechuťou").

1. Dobrým príkladom je napríklad sprevádzanie zahraničných turistov večer v meste - môže to byť aj zábava, aj sa zdokolnalíne v cudzom jazyku bez toho, aby ste museli cestovať do zahraničia. V týchto letných mesiacoch je to myslím ideálne.

Podobne to môže byť aj s prekladaním textov na zákazku.

2. Ďalším dobrým nápadom môže byť nejaká predajná činnosť, ktorú nemusíte vykonávať v presne určený čas a ani na vás netlačiačo sa týka dosahovaných výsledkov. Výber konkrétnej spolupráce ponechávam na vás, možno o tom v budúcnosti napíšem niečo, ako sa rozhodnúť. Alebo si prečítajte tento článok: Alternatívy klasického zamestnania, respektíve Práca v províznom predaji a Práca na zákazku

3. Obdobou predchádzajúceho môže byť prevádzka vlastného e-shopu, možností ako si jednoducho a lacno zriadiť je dosť, otázkou je skôr celková organizácia činnostis tým spojená - je to dosť náročné.

4. Môžete pracovať ako dobrovoľníci v neziskovom sektore, čo síce finančne nie je zaujímavé, ale zato môže zažiť a získať skúsenosti z oblastí, s ktorými by ste sa v bežnej práci nestretli, spoznať mnoho zaujímavých ľudí a možno aj získať užitočné kontakty, ktoré neskôr povedú k postupu vo vašej kariére. Ak vás toto zaujíma, vyberte si tu: www.dobrovolnictvo.sk

5. Ak ste dobrý odborník v tom čo robíte a viete, že iní by sa od vás mohli veľa naučiť, začnite písať články pre časopisy alebo webové magazíny, prípade začnite prednášať. Nemusí sa to však týkať iba vašej pracovnej kvalifikácie, môžete podobné aktivity začať aj s ohľadom na vaše voľnočasové záujmy (napríklad ak hráte radi počítačové hry alebo čítate veľa kníh a máte prehľad, píšte recenzie).

Zásadne nedoporúčam mechanickú manuálnu prácu (upratovanie, odhadzovanie snehu, pásovú výrobu), pozície brigádnych predavačov v hypermarketoch alebo fastfoodoch, prepisovanie na počítači a pod. Nič poriadne sa tým nenaučíte a môžete sa zodrať, aby ste zarobili pár eur navyše.

A ešte jedna vec: ak prijatím druhého zamestnania riešite jeden problém nevytvárajte tým zároveň druhý - napríklad, že kvôli nedostatku času zanedbáte svoju rodinu alebo iné životné povinnosti. Tiež nedovoľte, aby vás druhé zamestnanie vyčerpávalo alebo rozptyľovalo natoľko, že si nebudete plniť povinnosti vo svojom hlavnom zamestnaní.

Majú zamestnanci pracovať kvôli kríze zadarmo? 3 časť.

2009-07-05T12:23:00.001+02:00

Tentokrát len v krátkosti: British Airways idú dolu vodou a to aj napriek tomu, že sa tisíce zamestnancov zriekli podstatnej časti svojho platu. Ak firma pôjde do konkurzu, oni o svoje peniaze prišli zbytočne a mnohí prídu aj o prácu. Očakával som, že také opatrenie nepomôže, pretože príčinou problémov firmy nie sú platy zamestnancov.

Ale toto nie je len o British Airways.

Varujem všetkých zamestnancov, ktorých budú ich zamestnávatelia presviedčať o tom, že pomôžu firme alebo ju dokonca zachránia, ak sa zrieknu časti alebo celých platov počas určitého obdobia. Je to hlúposť a nefunguje to, akurát manažéri môžu investorom ukázať, že "dosiahli úspory" a teda, že "efektívne bojujú so zlou situáciou" a "snažia sa ju vyriešiť".

Vaše platy krízu nezavinili, nenechajte sa pripraviť o zaslúženú odmenu za svoju prácu. Robte svoju prácu ako najlepšie viete, jednajte slušne a férovo s kolegami a so zákazníkmi - to je spoľahlivý spôsob ako pomôcť firme. Samozrejme, že aj manažment sa musí snažiť inak bude takéto úsilie zbytočné.

Alebo začnite pomýšľať na zmenu zamestnávateľa - aj keď to môže vyzerať ako krok do neistoty, verte tomu, že v budúcnosti sa vám to vyplatí.

Práca v nedeľu a vo sviatok - je to správne?

2009-06-29T17:49:00.009+02:00

Opakovane sa objavujú pokusy zakázať prácu v nedeľu a vo sviatok prostredníctvom zákona.

Momentálny stav je taký, že je zakázané pracovať 4 konkrétne dni v roku: na Štedrý deň (24.decembra) po 12. hodine, na Prvý sviatok vianočný (25. decembra), na Nový rok (prvého januára) a počas Veľkonočnej nedele.

Maloobchodné predajne okrem výnimiek(*), musia byť zatvorené - respektíve tam nesmú pracovať zamestnanci, majitelia samotní (živnostníci) sa môžu postaviť za pult a predávať.

Prvá vec je, že to celkom nemá logiku - niektorí majú povinnosť nepracovať (lebo čo iné to je ako povinnosť?) a iní túto povinnosť nemajú. Ale dobre, rozumiem, že niektoré obchody a služby sú potrebné a teda sa musia prevádzkovať.

To je vlastne presne ten paradox, ktorý ukazuje, že to naši volení zástupcovia nedomysleli. Snažia sa zakazovať a okliešťovať slobodu za cenu, že nás akože chránia - ale pred čím vlastne?

Každý, kto pracuje na smeny vie (ja síce na smeny nepracujem, ale viem to tiež), že lepšie platené sú nočné smeny a víkendová práca. Príplatky sú vo výške 50%, čo je dosť významné prilepšenie. A o tieto príjmy vlastne poslanci ľudí pripravujú tým, že im chcú zakázať pracovať cez víkendy.

Ja súhlasím s tvrdením, že oddych je dôležitý a víkend strávený s rodinou je skvelá vec. Lenže čo keby to naši sociálni inžinieri nechali radšej na uváženie ľuďom?

Naozaj si politici myslia, že občania Slovenskej republiky sú natoľko neschopní a hlúpi, že si nedokážu zorganizovať osobný čas?

Ak niekto chce mať víkend v utorok, tak nech ho má, ak si to vybral sám. Väčšinou sa smeny plánujú aj na mesiac dopredu, čo dáva dobrý priestor na to, aby si to ľudia zorganizovali sami. A to, že niektorí zamestnávatelia zneužívajú svoje postavenie a robia nátlak na zamestnancov sa nezmení takýmto zákonom. Jednoducho neférový zamestnávateľ (resp. poverený šéf) bude aj naďalej zneužívať svoje postavenie iným spôsobom.

Na jedného, ktorého zachránia predtým, aby pracoval vtedy, keď nechce, pripadajú desiatkych tých, ktorí nebudú môcť pracovať vtedy, keď by chceli. To nie je sloboda - to je presne to komunistické zmýšľanie, aby sa všetci mali približne rovnako - lenže nie rovnako dobre, ale rovnako zle.

(Navyše to poškodzuje hospodárstvo, ale to je mimo rámca tejto úvahy.)

Keď už niečo chcú urobiť v tomto smere v prospech zamestnancov, tak nech zvýšia príplatky za prácu vo sviatok a cez víkend na 100% alebo viac a zakážu čerpanie náhradného voľna ako náhradu za prácu vo sviatok. Je pravda, že to zdraží pracovnú silu, ale to už nech si zváži každý zamestnávateľ či sa mu oplatí otvárať takú prevádzku.

Ale úplne najlepšie by bolo nechať to tak ako to je. K výbave každého človeka patrí mozog, tak mu, vážení volení zástupcovia, dajte možnosť využiť ho a zorganizovať si pracovný a oddychový čas podľa vlastného uváženia.

----------------------------------------------------------------------------------------------

* Týmito výnimkami sú:

čerpacie stanice s palivami a mazivami
maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach
predajne cestovných lístkov
predajne suvenírov
maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch a ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach

Majú zamestnanci pracovať kvôli kríze zadarmo? 2 časť.

2009-06-26T15:16:00.004+02:00

V predchádzajúcom poste som písal, že to hrozí a teraz je to tu: podľa aktuálnej správy sa stovky zamestnancov zriekli mesačného platu.

Podľa mňa táto správa vytvára "priaznivé" podmienky pre ďalších zamestnávateľov, aby tlačili na zamestnancov podobným spôsobom. Je to smutné a neférové, že sa zamestnávatelia takto stavajú k riešeniu problémov. Zamestnanci tie problémy predsa nezavinili, tak prečo majú takýmto spôsobom prispievať k jej riešeniu?

Koľkokrát sa stalo v minulosti (a ešte sa aj v budúcnosti stane), že keď je opačná situácia - čiže priaznivá hospodárska situácia - príde zamestnávateľ s tým, že výrazne zvýši platy? Častokrát to musia zástupcovia zamestnancov dosiahnuť pomocou dlhých a náročných rokovaní, zamestnávatelia im pritom vôbec nevychádzajú v ústrety - zvyčajne dohodnú menšie navýšenie platov ako sa pôvodne očakávalo.

Ja chápem, že primárnou motiváciou zamestnancov je obava, že prídu o pracovné miesto a teda aj o pravidelný príjem. Lenže myslím si, že ak manažment spoločnosti nedokázal viesť spoločnosť tak, aby zvládla aj ťažké časy, tak je riziko krachu firmy naďalej vysoké a nakoniec jediní kto týmto krokom získa budú majitelia/akcionári firmy, pretože platy, ktorých sa zamestnanci zriekli už po zavretí firmy nedostanú vyplatené (otázkou je, či vôbec dostanú peniaze, ktorých sa nezriekli).

Ďalšia vec: konkrétne šéf Britských aerolínií sa zriekol svojho júlového platu v prepočte 75.000 eur. Je to fraška - pre bežných zamestnancov je to plat za niekoľko rokov. Jemu by stačil jeden taký plat ročne a aj tak by si kráľovsky žil. Platy bežných zamestnancov sa s tým nedajú porovnávať - koľkí sa musia zrieknuť svojho platu aby dosiahli rovnakú úsporu ako v jeho prípade? Odhadujem, že 30 - 40 zamestnancov zarobí dohromady toľko čo on sám. Možno by stačilo, aby si vedenie nevyplatilo 6 mesiacov platy (hladom neumrú, to snáď uzná každý), veď vlastnia akcie a keď sa firma pozbiera, tak sa im to vráti vo forme dividend.

Nechcem tým všetkým povedať, že zamestnanci sa nemajú podieľať na zachraňovaní firmy - ak v tom sami vidia zmysel. Ale myslím si, že by si nemali manažéri a majitelia robiť z výplat zamestnancov BANKOMAT, ktorý vydá peniaze, vždy keď požiadajú.

Nie som ani za nátlakové akcie, ostré štrajky atd., uprednostňujem pokojné vyjednávanie. Ale pravdou je, že v určitých situáciách musí byť človek nekompromisný a túto situáciu s platmi za takú považujem.

Aby som stále len nekritizoval tak tu je riešenie, ktoré sa mi páči: vo Volkswagen Bratislava zaviedli kontá pracovného času.

Ale určite sú aj iné dobré riešenia, len to by museli manažéri pohnúť hlavou a posudzovať situáciu komplexne - čiže aj s ohľadom na stanovisko zamestnancov.

firma, kde to manažéri nerobia, kde si chcú urobiť z platov zamestnancov bankomat - taká firma si nezaslúži dobrých a verných zamestnancov. Práve tí najlepší by mali teraz odísť.

Vaša kariéra a vládna korupcia

2009-06-25T10:26:00.007+02:00

SDKÚ-DS spustila webstránku UKRADLI.sk

Aj keď stranu samotnú nemusím, považujem túto webstránku za dobrý nápad a podporujem ho.

Ešte k tomu mám jednu poznámku týkajúcu sa mojej hlavnej témy - budovania kariéry:

Ak to myslíte so svojou kariérou úprimne a záleží vám aj na dobrej povesti nebudete pracovať pre žiadnu z firiem zapletených do uvedených alebo podobných prípadov klientelizmu, podvodov a defraudácie.

Chápem, že je ťažké rozhodnutie vzdať sa dobre plateného miesta, ktoré tieto spoločnosti častokrát ponúkajú. Uvedomte si: ak sa brodíte bahnom, ušpiníte sa. Potom vás už nikto nebude brať ako nevinných, špina na vás zostane aj keď ste nič neurobili a ani ste z tých kšeftov nič nemali.

Príkladom, že to tak v živote funguje je práve strana SDKÚ-DS, veď oni sami mali počas vládnutia veľa všelijakých podozrivých káuz a teraz sa to s nimi vlečie a rozumní ľudia im majú problém dôverovať, lebo sa už raz "zašpinili od bahna, ktorým sa brodili".

Majú zamestnanci kvôli kríze pracovať zadarmo?

2009-06-23T15:38:00.004+02:00

V súčasnosti sa zčasu načas objaví informácia týkajúca sa nejakej veľkej spoločnosti, ktorá je vo finančných problémoch a ktorá tieto problémy chce riešiť napríklad aj tým, že navrhne zamestnancom aby istý čas pracovali za výrazne nižšie platy alebo úplne zadarmo. Naposledy to boli Britské Aerolínie, ktoré chceli namiesto platov vyplatiť zamestnancov akciami firmy, ale akú majú hodnotu tie akcie, keď je firma pred banktorom? Takmer nulovú.

V tejto chvíli mi nejde ani tak o kritiku konkrétnej organizácie ako o prístup zamestnávateľov - podnikateľov k rešeniu problémov.

Očakávať, že zamestnanci budú robiť za výrazne nižšie platy alebo zadarmo je to isté akoby očakávali, že ich dodávatelia budú dodávať tovar a služby zadarmo.

Veď nech to len skúsia navrhnúť svojim dodávateľom, napríklad nech im kancelárske potreby dodávajú zadarmo, nech im počítače servisujú zadarmo, autá opravujú zadarmo, benzín natankujú bez platenia atď. alebo za protihodnotu - akcie firmy.

Dodávatelia by to považovali za nehoráznosť a asi by s nimi prerušili spoluprácu.

A pritom zamestnávatelia si od svojich zamestnancov kupujú výsledky ich práce (ktoré ľudia vytvorili vďaka svojim schopnostiam a skúsenostiam). Kupovať, znamená, že musia platiť, ak nezaplatia tak nič nedostanú.

Očakávania, že zamestnanci budú pracovať zadarmo sú škodlivé pre slobodný trh, pretože ho deformujú. A pritom sú to podnikatelia, ktorí vykrikujú a búria sa proti regulácii a štátnemu dohľadu nad trhom. Pracovať zadarmo preto, aby si zamestnanci udržali pracovné miesto je nezmysel, pretože do problémov firmu nedostali zamestnanci tým, že dostávali platy a preto sa problém neodstráni tým, že platy na istý čas prestanú dostávať.

Priatelia, ak od niekoho z vás zamestnávateľ bude chcieť, aby ste isté obdobie pracovali za výrazne nižší plat alebo zadarmo (pretože je to aj vo vašom záujme), radšej sa pripravte na to, že je pre vašu kariéru lepšie zmeniť zamestnávateľa.

Lebo taký zamestnávateľ, ktorý chce riešenie svojich problémov hodiť na vás nie je ani dobrý ani schopný zamestnávateľ a veru vás u neho nečaká svetlá budúcnosť.

Postoj k peniazom

2009-06-17T18:23:00.003+02:00

V dnešnej dobe nie je jednoduché si vytvoriť zdravý postoj k peniazom. Na jednej strane ich potrebujeme k životu, pomáhajú nám splniť si sny a tiež pomocou nich dokážeme robiť užitočné a dobré veci.

Na druhej strane ich vnímame aj ako nepriamu príčinu mnohého zlého: zločinu, korupcie, politických a morálnych špinavostí, narušenia medziľudských vzťahov, pokrivených motivácií.

Aj ja občas pochybujem o tom, či je správne sa usilovať zarábať viac, získať viac atď.

Nedávno som v knihe Národohospodársky kurz od Rudolfa Steinera čítal myšlienku, ktorá ma zaujala. Zhrnul by som to asi nasledovne:

Peniaze sú vyjadrením práce, ktorú pre nás robia (alebo v budúcnosti budú robiť) ostatní ľudia.

Keď som nad tým ďalej uvažoval, dospel som k záveru, že ak odsudzujem peniaze, ak nimi pohŕdam a nevážim si ich, zároveň pohŕdam a nevážim si prácu druhých ľudí. A naopak: vážiť si peniaze znamená vážiť si prácu druhých ľudí.

Podľa mňa je uvedený postoj práve ten správny, ktorého sa mienim držať. Zamyslite sa nad tým, možno sa s týmto postojom dokážete stotožniť aj vy.

Podporujem akciu "Červená pre Harabina"

2009-06-12T13:21:00.002+02:00

Že by manipulácia s volebnými lístkami pri voľbách do Euróskeho parlamentu?

2009-06-06T10:57:00.008+02:00

Praskla bublina zamestnanosti - a čo ďalej?

2009-06-05T10:52:00.004+02:00

V minulom poste o praskutí bubliny zamestnanosti som písal o tom, že nízka nezamestnanosť t.j. vysoká zamestnanosť bola umelá a zdanlivá - a to skončilo. Čo teraz keď opäť máme tisíce nízkokvalifikovaných nezamestnaných a navyše krízu na krku? Ako zabrániť tomu, aby sa situácia zopakovala?

Podľa mňa v prvom rade by sa malo začať riešiť práve tá nízka (či dokonca žiadna) kvalifikácia u nezamestnaných. Ale nie tak ako sa to robí teraz. Pretože súčasný stav je taký, že úrady práce iba vykážu nejaký počet odškolených nezamestnaných v rôznych neefektívnych školeniach a tvária sa, že sa tým niečo vyriešilo.

Úroveň nadobudnutných znalostí po absolvovaní takých školení z úradu práce je nízka, úroveň nadobudnutných samozrejme skúseností žiadna. Navyše ľudia, ktorí takéto školenia absolvujú o to vzdelávanie nemajú veľký zájem, pretože pochybujú, že im to zabezpečí prácu (pochybnosti sú oprávnené). Ich nezáujem spôsobuje nízku angažovanosť, nechuť sa niečo naučiť atď. Je to takmer zbytočné - a veľa peňazí na podporu zamestnanosti sa použije práve takto (o korupcii súvisiacej so školeniami ani nehovorím).

Úrady práce by namiesto organizovania zbytočných školení mali ľudí motivovať k tomu, aby sa niečo naučili sami.

Ak sa nejaký človek má naučiť niečo nové, potrebuje k tomu dôvod - potrebuje byť presvedčený, že má zmysel sa to naučiť. Potom potrebuje aj vedieť, že učenie nie je len o prečítaní si "návodu" alebo vypočutí prednášky, je to aj o pokusoch uviesť do praxe to čo sme čítali či počuli. A tieto pokusy nebudú vždy úspešné na prvý krát.

Nízkokvalifikovaní ľudia sa musia naučiť učiť sa - mali by pochopiť zmysel trvalého vzdelávania a osobného rozvoja.

To je podľa mňa najdôležitejšia úloha úradov práce. Peniaze z daní by sa mali do tohoto investovať a nie do pochybných sociálnych podnikov a veľkého počtu zbytočných kurzov a seminárov, ktoré síce naplnia vrecká majiteľov školiacich firiem, ale nizkokvalifikovaným nezamestnaných veru prácu nepomôžu zohnať.

Samozrejme toto nie je rýchle riešenie a ja viem, že v dnešnej dobe sa dlhodobé riešenia nenosia lebovšetci chcú vidieť výsledky hneď. Lenže práve toto myslenie "výsledky hneď" nás priviedlo k náfúknutiu a následnému spľasnutiu bubliny zamestnanosti. Pracovné miesta sa vytvorili hneď (za krátku dobu) a hneď (čiže zase za krátku dobu) aj zmizli.

Nabudúce poskytnem niekoľko nápadov na tému vzdelávania kombinovaného s praxou.

Praská ďalšia bublina - bublina zamestnanosti

2009-06-03T17:18:00.011+02:00

Článok The Human Capital Bubble od Charlesa Wheelana ma priviedol k nasledujúcej úvahe:

Od roku 2000 prišlo na Slovensko veľa zahraničných investorov, pretože potrebovali niekde umiestniť výrobné haly za výhodných podmienok, a u nás to pre nich výhodné bolo. Potrebovali pracovníkov s nízkou kvalifikáciou alebo aj bez kvalifikácie za výhodných platových podmienok (rozumej výhodných pre investorov - pre ľudí už menej), a tých tu našli.

Nezamestnanosť prudko klesala, alebo ak chcete, zamestnanosť prudko rástla, politici sa potľapkávali po pleciach, novinári jasali. Bublina zamestnanosti sa nafukovala...

Teraz tie isté podniky krachujú, odchádzajú, zatvárajú pobočky. Chápem, že je kríza, nie sú objednávky, musia šetriť atď. Dobre, oni - podnikatelia, investorské firmy - si svoje problémy takto vyriešia, určite aspoň čiastočne. Ale čo tí ľudia? Nájdu si nejakú inú prácu - budú schopní si ju nájsť? Obávam sa, že nie.

Podľa mňa to je presne to isté ako hypotekárna, realitná, investičná a akákoľvek ďalšia bublina čo v poslednom období praskla. Bublina zamestnanosti, hrad z piesku, ktorý zmietla vlna hospodárskych problémov.

Bublina, ktorá spočívala v tom, že sme si mysleli, že pracovníci bez kvalifikácie alebo s nedostatočnou kvalifikáciou budú mať prácu a môžu sa uplatniť na trhu práce.

Lenže to je omyl. Tí ľudia majú veľmi malú šancu si nájsť ďalšiu prácu, z ktorej dokážu žiť - o niečom viac ani nehovorím. Tvrdím to na základe mojej zásady: kariéra = neustále sebazlepšovanie. Súčasný trh práce si vyžaduje trvalý sebarozvoj, žiada, aby tento rozvoj bol stále rýchlejší, stále častejšie zmeny a prispôsobovanie sa zamestnancov. Z tohto pohľadu sú spomenutí nízkokvalifikovaní pracujúci beznádejne pozadu.

Aby som bol úprimný, nemyslím si, že je to iba ich vina. Problém je aj to, že ich štát presviedča o tom, že im prácu zabezpečí, že sa nemusia snažiť učiť a zlepšovať. Politici a úradníci na ministerstve sociálnych vecí a tiež na úradoch práce ich chlácholia, že bude lepšie, že zas príde nejaký investor, ktorý ich postaví k pásu a dá im 2 alebo 3 eurá na hodinu.

Ak už s nimi riešia nejaké vzdelávanie, tak sú to trápne školenia práce s počítačom a kurzy o zakladaní živnosti (pche, akoby sa niekto mohol naučiť podnikať na týždennom sústredení).

Do čerta! Práca s počítačom, to nie je rozvoj, to je dnes nutnosť. Je to len základ. Je potrebné urobiť viac, OVEĽA VIAC.

Nabudúce napíšem o tom, čo si myslím, že sa dá urobiť a ako by sa to mohlo urobiť.

Budovanie kariéry v čase krízy

2009-06-02T14:18:00.011+02:00

Možno v tomto náročnom období viacerí z vás uvažujete:

Má v čase krízy zmysel usilovať sa o budovanie kariéry, keď v skutočnosti ide hlavne o prežitie (t.j. mať prácu ktorá ma uživí)?

Aj keď tá otázka vyzerá logicky v skutočnosti je nesprávne položená. Aspoň z môjho pohľadu určite.

Ak sa takto spýtaš podľa mňa automaticky predpokaldáš, že že kariéra je niečo navyše, niečo nad prácou. A v tom vidím ten problém lebo podľa mňa kariéra a práca sú to isté - alebo by mali byť.

Keďže ja chápem budovanie kariéry ako neustále sebazlepšovanie (rozširovanie vedomostí a zlepšovanie schopností), je to vlastne neoddeliteľné od práce samotnej. Vedomosti a schopnosti predsa vždy používaš pre vykonanie nejakej práce, nejakej úlohy. Učíš sa preto, aby si nejakú prácu mohol robiť lepšie a podobne.

Budovanie kariéry je vlastne neustála snaha robiť svoju prácu lepšie.

(S tým súvisí aj čakávanie a požadovanie primeranej odmeny, ale tom inokedy.)

Preto neuvažuj nad karierou ako nad niečím, čo je oddelené od práce. Aj v čase hospodárskej krízy ti správny prístup k budovaniu kariéry pomôže k lepšiemu životu.

Myslím, že odpoveď na útázku položenú na začiatku je už jasná. Takže do toho, buduj svoju kariéru (= snaž sa byť užitočnejší, schopnejší, múdrejší).

Dobrý sprievodný list - čo na to treba?

2009-05-18T15:00:00.009+02:00

Sprievodný list je najbežnejšou súčasťou hľadania zamestnania. Keď sa uchádzaš o zamestnanie je vhodné ho poslať aj v prípade, že ho zamestnávateľ nepožaduje. Je to dobré poslať dať mu trochu viac vedieť o tom, kto si a čo dokážeš.

Daj pozor na gramatiku

Záleží nielen na tom čo napíšeš, ale aj na tom ako to napíšeš. Aj keď sa to zdá samozrejmé, asi by si sa divil, koľkí pošlú list bez toho, aby si ho po sebe skontrolovali a opravili - a to je veľká chyba.
Pritom vo chvíli, keď si zamestnávateľ číta tvoj sprievodný list je práve spôsob písania jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či sa dostaneš ďalej. Nehovorím, že to musí byť dokonalé. Ani ja nepíšem bez chyby (a zamestnávatelia tiež nemusia stopercentne ovládať Pravidlá slovenského pravopisu). Lenže do očí bijúce gramatické chyby a nesprávny slovosled si zamestnávateľ vyloží ako lajdáckosť, nedostatok pozornosti a ignoranciu - napriek tomu, že takéto negatívne vlastnosti vôbec nemáš. A potom už nedostaneš príležitosť ukázať v čom si dobrý, dvere budú zavreté. Preto si daj záležať na gramatike.

Vyhni sa úletom a nepoužívaj predlohy

Zamestnávateľ nemá čas lúštiť hádanky, preto zabudni pri písaní sprievodného listu na kreatívne hlúposti a úlety (vynimkou snáď môže byť odvetvie, kde sú kreativita a úlety pracovnu metódou, ale aj tam opatrne). Buď stručný a zrozumiteľný.
Nepoužívaj predlohy, pretože sa to dá spoznať ak si nejakú použil a to potom budeš vyzerať ako niekto, kto nie je schopný samostatne napísať pár viet o sebe. A ak už nejakú predlohu použiť musíš (čiže chceš), tak ju primerane uprav - nakoniec zistíš, že ti to dá skoro takú prácu akoby si to sám napísal. Takže kašli na predlohy a napíš si to sám.

Buď úprimný a maj jasno v tom čo chceš

Úprimnosť (a nestrojenosť) je dôležitá, pretože pôsobí dôveryhodne. Problém však je, že zároveň ukáže či to myslíš vážne (naozaj chceš pracovať pre tú firmu alebo ti ide iba o peniaze a ostatné ťa nezaujíma?). Čiže úprimnosť ti prinesie výsledky iba ak presne vieš čo chceš (poznáš svoj cieľ) a zároveň to, čo chceš prinesie úžitok aj budúcemu zamestnávateľovi - a to je kľúčové.
Zamestnávateľ ťa bude platiť za to, že si pre neho užitočný. Ak nebudeš užitočný, si zbytočný. A pre tvoju kariéru nie je nič horše ako byť zbytočný.

To je všetko.

Kto chce viac sprievodnom liste, nech sa pozrie napríklad sem:

sprievodný list / motivačný list